Súhlas s vycestovaním na kolkovanú žiadosť o VD potvrdenú súhlasom zamestnávateľa bolo potrebné začať vybavovať najneskôr v máji, inak sa turista mohol dostať k moru v lepšom prípade až v septembri. Cesty do SFRJ bolo možné podniknúť len cez Maďarsko, pretože tranzit cez kapitalistické Rakúsko bol zakázaný. Bratislavský hraničný priechod Rusovce do Maďarska sa tak v letných mesiacoch stával lievikom turistov z celej republiky.
Juhoslávia mala otvorené hranice do Rakúska či Talianska pre všetkých cestujúcich, ktorí spĺňali medzinárodné predpisy v podobe držby cestového pasu a víza krajiny, do ktorej cestovali. Vycestovacie doložky pri vycestovaní zo SFRJ tamojšie pasové orgány nepoznali, lebo krajina odmietla zatiahnuť železnú oponu, ktorou sa ostatné socialistické štáty bránili emigrácii svojich občanov.
Vycestovať bez VD nebolo možné ani z Bulharska do Turecka či Grécka. SFRJ za celý čas svojej existencie presadzovala politiku spolupráce na všetky štyri svetové strany a v hospodárskej politike lavírovala intenzívnou spoluprácou so Západom, s rozvojovými krajinami i so socialistickými štátmi. Spoločným znakom bola pozícia pozorovateľa v RVHP.
Ekonomicky sa krajine nikdy nedarilo, napriek konvertibilite dinára, ktorým bolo možné platiť v obchodoch s vybraným západným tovarom (Tuzex) nielen u nás, ale aj v Poľsku a Maďarsku. Dináre predávala našim občanom ŠBČS len po schválení komisiou banky posudzujúcou raz ročne žiadosti o devízový prísľub. Devízový kurz dinára bol okrem toho zaťažený pri predaji devízovou prirážkou 75 %.
Čoraz väčší počet našich turistov však namiesto prímorských letovísk svoju trasu otočilo do Rakúska alebo Talianska. Na to bolo potrebné získať vízum danej krajiny v Záhrebe. To však nebol žiadny problém. Slabo strážené hranice odvážnejší využili i na nelegálny útek cez zelenú hranicu. Problém s vysokým počtom emigrantov sa ČSSR pokúsila vyriešiť v roku 1981 pečiatkou do cestovných pasov, že platia len do SFRJ. Pritom vo svetových jazykoch bolo v pasoch uvedené, že platia do celého sveta. Rakúsko však víza do takýchto pasov vydávalo naďalej.
V roku 1982 tieto pasy stratili platnosť a nahradili ich sivé cestovné pasy, v ktorých bolo uvedené, že platia len do Juhoslávie. Tieto pasy bez akejkoľvek medializácie v roku 1983 už neplatili. Dôvodom bola pravdepodobne medzinárodná blamáž. Občania SFRJ mohli v časoch socializmu voľne cestovať na Západ aj do socialistických štátov. Ich charizmatický diktátor Josip Broz Tito svojou diplomaciou zaradil Juhosláviu medzi krajiny s najsilnejším cestovným pasom, ktorý umožňoval vycestovanie bez víz nielen do celej Európy.
Diktatúra v SFRJ bola založená podobne ako v ČSSR na monopole jednej politickej strany (Zväzu komunistov Juhoslávie) a prevahe štátneho a družstevného vlastníctva tovární. Sloboda cestovania bez víz a byrokratických povolení bola však za celú dobu socializmu v ČSSR iba planou túžbou obyvateľstva.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
