Skôr mám na mysli suburbanizaciu, keď sa mestá vyľudňovali a obyvatelia sa sťahovali na predmestia. A je jedno, či bola masová produkcia automobilov Henryho Forda príčinou, alebo dôsledkom. Keď sa pozrieme na zábery amerických miest zo začiatku 20. storočia, vyzerali veľmi európsky: živé ulice, na prízemí obchody, stredom premáva verejná doprava. To isté miesto teraz pripomína diaľničnú križovatku či veľkokapacitné parkovisko.
Tento trend sa v USA obracia, mestá zažívajú renesanciu, zvlášť ich centrá. U nás však naberá na sile opak. Napriek tomu, že globálnym fenoménom je urbanizácia a väčšina obyvateľov Zeme už býva v mestách, u nás zažívame skôr „ruralizáciu“ a suburbanizáciu. Väčšina miest stráca obyvateľov. Zatiaľ posledným, ktoré sa už ocitlo pod významnou hranicou 50 000 obyvateľov, je Martin. Prejaví sa to na jeho rozpočte, ale to by ešte nebolo to najhoršie.
Suburbanizácia má negatívny vplyv na životné prostredie, od záberu poľnohospodárskej pôdy po zvýšené nároky na dopravu, väčšinou individuálnu automobilovú. Obce nezvládajú nápor na infraštruktúru bez príslušného zvýšenia daňových príjmov. O nič menej horšie, i keď menej viditeľné, nie sú následky pre hospodárstvo.
Mestá sú jeho hybnou silou, centrami kreativity a inovácií (v tých sme už teraz na chvoste EÚ). Koncentrácia obyvateľov, fyzická blízkosť, sú dôležitými faktormi. Postpandemické koketovanie s home officeom je na ústupe. Význam priameho kontaktu sa netýka len samotných firiem. I náhodné, formálne či neformálne stretnutia, majú svoj nezastupiteľný význam.
Lenže prečo sa to deje, prečo ľudia odchádzajú? Jednoduchá odpoveď je, že im mestá neponúkajú to, čo chcú. Dostupné a (alebo) vyhovujúce bývanie a kvalitné životné prostredie. Túžba je taká silná, že sú ochotní venovať hodiny času doprave. Chyba je teda najmä na strane miest. S územným plánom narábajú inak ako menšie obce.
No príčin je viac. Neregulovaná výstavba nákupných centier, čo bol skôr predmestský koncept, stiera rozdiel medzi mestom a vidiekom. Ani ostatná výstavba nemusí byť taká, že by zvýrazňovala benefity mesta. Anonymita sídlisk a vysokými múrmi ohradených satelitných domčekov je rovnaká. Naše extrémne prísne svetlotechnické stavebné normy prakticky neumožňujú vytvoriť tradičnú a obľúbenú mestskú zástavbu: ulice a blokové bytové domy.
Mimochodom, v Prahe pochopili záujem o takúto formu bývania – ponúka bezpečie a intimitu vnútrobloku – a tak vďaka vlastným stavebným predpisom ju opäť zavádzajú. U nás ulice a námestia často viac pripomínajú diaľnice a dopravné križovatky než atraktívne a zdravé životné prostredie. Pri ňom – pre laxnosť úradov verejného zdravotníctva – zlyháva aj štát.
Kultúra je ďalším mestským spôsobom na udržanie najmä mladých ľudí. I tu možno pozorovať regres kvôli štátu. Vďaka nominantom ministerky kultúry v rade Fondu na podporu umenia prišli krajské divadlá o 70 % prostriedkov. V novej grantovej štruktúre sa podľa predbežných informácií uvažuje celkovo o znížení podpory pre „mestskú kultúru“. Inak povedané, ak vládna koalícia stojí primárne na vidieckom voličovi, tak prečo ich počet nezvýšiť, povedal by cynik.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
