Dvojciferný rast cien nás trápil v menšej miere až do roku 2002. Po vstupe SR do EÚ (2004) už naša krajina výrazné znehodnocovanie peňazí nezažila. Symbolicky však z tisíc eur (vo vtedajších korunách) uschovaných v hotovosti zostalo z pohľadu kúpnej sily len 165 eur. Inak povedané, na kúpu rovnakého množstva tovarov a služieb potrebuje dnes priemerne cca šesťnásobok toho, čo v roku 1990.
Mnohé tovary pritom stoja dnes oveľa viac ako šesťnásobok vtedajších cien, ale na druhej strane niektoré tovary sú oveľa lacnejšie ako kedysi. Ide najmä o elektroniku a prevažnú časť drogérie, ktorá za socializmu bola považovaná za luxus a zaťažená zo strany štátu vysokými dovoznými prirážkami.
Uvedené hrozivo vyzerajúce údaje o znehodnotení peňazí po naťukaní do finančnej kalkulačky nevyzerajú tak tragicky, ako sa na prvý pohľad mohlo zdať. Cieľom môjho prepočtu bolo zistiť priemerné ročné znehodnotenie peňazí za uplynulých 35 rokov. To predstavovalo 5,3 % ročne. Teda žiadna inflačná apokalypsa. Po nahradení slovenskej koruny eurom (2009) sme nezažili žiadne menové šoky, ako to bolo v iných krajinách EÚ, ktoré si ponechali vlastnú menu.
Iný je však pohľad ľudí, ktorí si dlhodobo odkladali svoje úspory v bankách na termínovaných vkladoch či sporiacich účtoch. Za uplynulé dekády je preukázané, že opatrní sporitelia s dešpektom voči riziku finančných strát pri investovaní do podielových fondov zameraných na akcie, dlhopisy a reality postupne chudobnejú.
Banky vo všeobecnosti sporiteľom pri vkladoch so štátnou garanciou (do 100-tisíc eur na osobu) v minulosti i súčasnosti málokedy ponúknu vyššie úroky, ako predstavuje inflácia.
Nehovoriac o tom, že u nás aj nízke úroky podliehajú zrážkovej dani 19 %. Vo vyspelých krajinách EÚ pritom drobní sporitelia získavajú automaticky oslobodenia od dane z úrokov (do tisíc eur ročne), ktoré sa zvyčajne týkajú všetkých kapitálových príjmov. Tam patria nielen úroky z vkladov a dlhopisov, ale aj dividendy z vlastníctva akcií a výnosy z podielových fondov.
Investorom finanční sprostredkovatelia, banky ani fondy nedokážu ponúknuť garantovaný výnos, ktorý by po zdanení dokázal poraziť infláciu. Zachovaniu kúpnej sily úspor by zodpovedal výnos pred zdanením 6,54 % ročne. Takéto zhodnotenie teoreticky možno očakávať jedine v ETF fondoch nadviazaných na svetové akciové indexy. Lenže aj tu investor podstupuje riziko, že peniaze bude potrebovať práve v čase, keď sa akciám nebude dariť.
Odporúčania do sporenia v zlate treba brať tiež s akceptovaním skutočnosti, že pravidelný nákup zlata je oveľa drahší ako kúpa malej tehličky alebo zlatej mince, napríklad za 1 500 eur. Investičné zlato je veľmi likvidné a hocikedy ho možno vo vybraných bankách i u obchodníkov s drahými kovmi okamžite vymeniť za hotovosť. Za posledné tri roky zlato naozaj investorom zhodnotilo odložené úspory oveľa viac ako väčšina fondov a bánk.
