Je to tak preto, lebo v ostatných prípadoch boli agresorom USA, ktoré má ľavica za najväčšieho nepriateľa, takže všetky ostatné imperializmy považuje za podružné a nepodstatné.
Odsúdila síce útok Ruska, no podiel viny zvalila aj na NATO, akoby nedokázala uveriť, že Rusko je schopné začínať vojny alebo že má záujem o rozširovanie svojej moci do iných krajín. To sa napokon ukázalo aj pri popieraní varovaní o chystanom napadnutí Ukrajiny. Veľká časť ľavice tiež vníma Rusko a Čínu ako spochybňovateľov hegemónie USA, a preto sa usiluje o ich rovnováhu.
Váhavá podpora Ukrajiny sa pretavila do nejasnej podpory v oblasti zbrojenia. Časť ľavice, no aj obyvateľov Európy, akoby nechcela pochopiť, že Ukrajina bez nejakej zbraňovej podpory zo zahraničia ako suverénny štát neprežije. Namiesto toho stále hovorí o tom, aby sa umožnilo vyjednávanie, akoby Ukrajinci neboli svojprávni, alebo akoby mal Putin záujem s nimi rokovať.
S takýmito postojmi sa (možno nechtiac) dostáva do blízkosti postojov krajnej pravice. Tá takisto hovorí o antiimperializme a multipolarite, teda o svete, kde nevládne jedno, ale viacero mocenských centier, ktoré sa však riadia podľa vlastných princípov a hodnôt. Univerzálne hodnoty považuje za cudzie, vnucované, a preto nežiaduce. Hodnoty liberalizmu, ľudské práva a demokraciu označuje za prejav americkej hegemónie, takže ich treba odmietnuť. Tieto myšlienky šíri Putinov ideológ Alexander Dugin, no rezonujú v celej globálnej krajnej pravici.
Čína, India, Rusko, arabské štáty majú mať právo robiť si, čo chcú, a to bez ohľadu na západné hodnoty. Tieto mocnosti môžu a nemusia byť za mier a demokraciu, prípadne majú samy rozhodnúť, ako si ich predstavujú. Čínska vláda môže vyhlasovať, že vzhľadom na to, že väčšina Číňanov je na jej strane, musí byť to, čo robí, správne. Nepotrebuje prechádzať nejakým testom demokracie alebo rešpektovať, že by sa vedenie krajiny malo striedať alebo meniť.
Podobne je to v súčasnom Rusku, kde si úradujúci prezident – takisto ten ako čínsky – predĺžil funkčné obdobie. Či u indického premiéra Naréndru Módího, ktorý neakceptuje západné štandardy ľudských práv, pretože za hodnoty považuje rodinu a vidiek, teda kastový hierarchický systém, kde sú si jednotlivé skupiny prísne podriadené, takisto ako ženy mužom.
Úmyslom tyranov multipolárneho sveta je udržať svoj civilizačný štát, postavený na mýtickom základe, jednotný. Rozšíriť Indiu na hinduistický štát siahajúci od Afganistanu po Barmu, obnoviť hranice Ruska do podoby, akú malo za ruskej ríše alebo Sovietskeho zväzu, či držať sa politiky jednej Číny, kam má patriť Taiwan, Juhočínske more a ďalšie pohraničné oblasti.
Putinova revanšistická politika na Ukrajine je príkladom tohto postupu. Demonštruje zmenenú situáciu v medzinárodnom systéme, kde si mocnosti nárokujú na územia, ktoré im kedysi patrili alebo mali patriť. Ukrajina je testom, ktorý preukáže víťazstvo alebo prehru globálnych krajne pravicových síl.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
