Najvypuklejšie sa tento jav prejavuje na Pohode, ktorá dokáže efektívne spojiť hudobnú emóciu s liberálnou (a donedávna aj konzervatívnou) propagandou. Hoci sa toto spojenie pravdepodobne nedá merať, ostatné politické prúdy na slovenskej scéne môžu len ticho závidieť. Ťažko si predstaviť smerácky festival lanáriaci do svojich voličských vôd mladých ľudí na kvalitnú (semi)alternatívnu hudbu.
Sila slovenského kultúrneho frontu na Pohode sa ukazuje v prijatí toho najlepšieho, čo ponúka súčasný slovenský pank. Berlin Manson, The Wilderness/Fvck_kvlt či Dušan Vlk posúvajú hudobnú alternatívu na Slovensku veľmi pozitívnym smerom, na čo reaguje aj najvýznamnejšie slovenské hudobné ocenenie Radio_Head Awards. Prvých dvoch menovaných vyznamenalo na posledných ročníkoch hlavnými cenami. Ideologický konflikt, ktorý tu vzniká, priam bije do očí.
Radikalita tradične pripisovaná panku je v rozpore s ideológiou, ktorú Pohoda už takmer tri dekády presadzuje výberom mediálnych partnerov a diskutujúcich. Ešte o niečo viditeľnejšia je absencia diskusie o tomto konflikte vo verejnom priestore
Hudobne oceňované kapely nám tu spievajú o revolúcii a chcú zapaľovať Európu, parlament a kapitál, ale obsah ich piesní je do veľkej miery ignorovaný.
Zopár otázok by bolo vhodné adresovať aj samotným interpretom. Ako sa vyrovnávate s diskusným programom, ktorý Pohoda ponúka? Sú Aktuality.sk a .týždeň na Pohode tým, čo reprezentuje vaše politické zmýšľanie? Sú takými osobami Zuzana Čaputová či Andrej Kiska, ktorí ako jedni z mála politikov dostali na Pohode priestor?
Z textov piesní sa zdá, že odpovede slovenských „pankáčov“, by boli záporné. Prečo na Pohode potom vystupujú? Pri tejto otázke by sa isto našlo niekoľko utilitárnych, ale morálne prijateľných argumentov. Aj pri nich však chýba verejné vyjadrenie k dlhoročnému ideologickému smerovaniu Pohody. Ibaže by sme za pank začali považovať aj oslovovanie sa šľachtickými titulmi.
Byť pankáčom nie je jednoduché, pretože otázka „Ale kde budeme bývať, boy?“ sa, samozrejme, týka aj ich samotných. Vzdať sa nielen zárobku, ale aj možnosti hrať pre širšie publikum, než je to vlastné, je náročné a ťažko možno za to niekoho odsudzovať. Rovnako tak šírenie svojej ideológie v ideologicky odlišnom prostredí dáva zmysel a odzbrojuje kritiku legitimizácie Pohody.
Ďakovná reč Berlin Manson na posledných Radio_Head Awards však naznačila kultúrne-frontové súznenie, keď sa víťazi pustili do obhajoby inštitúcií voči systému. Zrejme pritom nešlo o odpor voči kapitalizmu, ale o odpor voči demontáži kultúrnych inštitúcií súčasnou vládou.
Podobné vymedzenie sa voči iným častiam straníckeho systému od nových slovenských pankáčov však neprichádza. Stali sa súčasťou kultúrneho frontu, ktorý má však s pankom rovnako málo spoločné ako súčasná opozícia.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
