Jeden vedec rozbije atóm, druhý zostrojí nukleárnu zbraň. Nijaký vynález nie je jednoznačne dobrý či zlý. Vieme to všetci. No ako keby sa (opakovane) zabúdalo (ale možno len ja to tak vnímam) na porovnávanie toho, či ten, alebo onen vynález nakoniec bol, alebo nebol taký prospešný, ako sa deklaruje.
Veľkou témou uplynulého desaťročia, ktorá ňou zostane aj v nasledujúcich rokoch, je umelá inteligencia. Jeden z tých, čo stáli pri jej zrode, je britsko-kanadský informatik, kognitívny vedec a držiteľ Nobelovej ceny Geoffrey Hinton. Z technologickej konferencie GITEX, ktorá sa na jar konala v Berlíne, nám Hinton odkázal, že sa v súčasnom svete máme poriadne rozhliadnuť a zapamätať si, čo vidíme, pretože umelá inteligencia zanedlho všetko obráti naruby. Budeme sa čudovať, aké sa nám o 5 či 10 rokov budú javiť súčasné technológie primitívne. Tak to už je dôvod na radosť! Ešte sa tej budúcnosti dajako dožiť.
Nemôžem si pomôcť, ale mám pocit, že Hinton sa teší. Ako dieťa. Pritom má už 77 rokov. Možno som nespravodlivý, renomovaný vedec to myslel pravdepodobne dobre a nezabudol pritom ani na negatíva, ktoré zaručene sprevádzajú každú radikálnu zmenu. Len ako keby o nich mlčal. Alebo ich zamlčala tlač.
Žiadny súčasný vedec by nemal zabúdať na celú plejádu vedcov minulosti, ktorí sa zo závratných objavov a skvelých prognóz najprv tešili, potom nad nimi trúchlili. Koniec koncov, kde sa nachádza nás súčasný svet? Veľká ručička na ciferníku civilizačného času sa pomaly posúva za dvanástku. Ako sa nám to podarilo dosiahnuť?
Hintonovi však treba priznať, že na človeka celkom nezabudol. Uvádza, že kým „ľudský“ lekár diagnostikuje so 40-percentnou úspešnosťou, zatiaľ pri umelej inteligencii je to 50 %, no ak s ňou človek spojí svoje sily, úspešnosť môže byť až 60 %. Ešteže tak.
Hinton nepopiera, že výhoda „človečieho“ lekára spočíva v tom, že na rozdiel od kybernetického lekára vie pacienta utešiť, prehodiť s ním vrelé slovo. No čo sa vlečie, neutečie. Podľa Hintona (inak to ani nemôže byť), je len otázkou času, kedy bude umelá inteligencia schopná samu seba obohatiť aj o senzorické (a nebodaj aj emocionálne?) schopnosti.
Už dnes sa ukazuje, že s pomocou umelej inteligencie sa študenti učia rýchlejšie ako pri „človečom“ učiteľovi. Pochopiteľne, veď umelá inteligencia pracuje s neporovnateľne väčším množstvom faktov ako učiteľ, ktoré navyše dokáže oveľa rýchlejšie aktualizovať, a tým sa zároveň aj sama zdokonaľuje. Geoffrey Hinton predpovedá, že do takých 12 rokov vznikne také technologické čudo, ktoré človek možno už nebude schopný kontrolovať.
Ach, opäť mi v ušiach znie bizarné nadšenie optimistických vedcov. Hurá, vymýšľame čoraz rafinovanejšie hračky a hrôzy minulosti sa nikdy nezopakujú. Nuž, nezopakujú sa: prídu totiž onakvejšie, na ktoré zatiaľ nedovidíme.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
