Myslím si, že patrím k väčšine, čo nemá problém uposlúchnuť. I keď iste sa nájdu aj takí, čo, naopak, keď je to už v cene, just si dajú všetko denne vymeniť, aj keď si po zvyšok roka doma utierajú ruky do trenírok. Ono niečo na tom je: na ekologických hosťoch hotel ušetrí, no ešte som sa nestretol s príkladom, že by ich odmenil čo i len symbolickým pohárom sódovky na účet podniku, a tak niesol i on nejakú „ekozáťaž“. No to je príznačné.
Hoci zažívame extrémne výkyvy počasia, od vysokých teplôt cez dlhé obdobie sucha až po výnimočné zrážky, teda klimatickú zmenu, a hrnú sa nás správy o všadeprítomných plastoch, jedným z najväčších „postrachov“ – a tým i úhlavným nepriateľom – sa stal tzv. Green Deal. Nemyslím len pre ukričané tvrdé jadro konšpirátorov a(lebo) antiprogresivistov. Odpor, transformovaný do politických agend, stúpa i v širších vrstvách spoločnosti.
Čím to je? Odpoveď asi nie je jednoduchá. Nedostatočná osveta, nie vždy šťastné ordinovanie zelených opatrení a rozloženie záťaže, či už vo vzťahu štátu a jednotlivca, alebo medzi krajinami navzájom. Zle nastavená politika cukru a biča, alebo aj nedomyslená politika jednoducho narážali na „zdravý ľudský rozum“. Hoci je potreba akcie asi urgentná, tlačenie na pílu sa môže ukázať kontraproduktívne. Vysoké náklady navyše komplikujú očakávané násobné zvýšenia rozpočtov na obranu, v Európe hlavne pre ruskú imperiálnu politiku.
Niektoré environmentálne príbehy sa zdajú byť úspešné: praktickému zániku klasických žiaroviek síce pomohol zákaz ich predaja, ale čo je dôležitejšie, priemysel vďaka následnej zvýšenej produkcii dokázal znížiť ceny a zvýšiť výhody LED žiaroviek tak, že málokomu sa za „klasikou“ ešte cnie. Náklady na zálohovanie plastových fliaš sa vhodne rozložili, a tak okrem iného v prírode prakticky vymizli.
Úplne iný príbeh sú automobily. Na začiatku minulého storočia boli elektromobily nahradené autami so spaľovacím motorom – ponúkli dlhší dojazd za nižšiu cenu. Pri terajšom plánovanom zákaze predaja áut so spaľovacím motorom akoby sa neverilo, že bez byrokratického zákazu sa karta zas neobráti a technologický pokrok (plus zvýšené environmentálne povedomie) sám osebe „spaľováky“ potlačí do úzadia. Auto nie je žiarovka či plastová fľaša. Je to väčšia investícia a pre veľa ľudí existenčná nevyhnutnosť. A je tu silná priemyselná loby, čo investuje energiu do zachovania status quo a ochrany trhu pred dovozom skutočne lacných elektromobilov z Číny. Pre Európsku komisiu ťažká dilema a výbušná téma. U susedov dokonca prispela k popularite bizarnej politickej strany.
Osobitý príbeh má Green Deal na Slovensku. Nielen tým, že vari po prvý raz máme ministra životného prostredia, ktorý pôsobí skôr ako premotivovaný minister hospodárstva a ktorý z prirodzených spojencov – ochranárov – urobil úhlavných nepriateľov. A sotva je to i premiérovým programom budovania hrádze proti „progresivizmu“ (kam tak nejako patrí i všetko zelené).
Možno si stále myslíme, že globálne problémy majú riešiť len veľkí a bohatí, a my sa tak nejako povezieme. A čo sa týka toho lokálneho, v ničení vlastnej krajiny – od miest po prírodu – máme silnú tradíciu. A tú si nedáme!
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
