V predchádzajúcom roku 2023 sa 13. dôchodky nazývali štátnou sociálnou dávkou (ŠSD). Ľudia s vysokými penziami dostali vtedy iba 50 eur, pričom najvyššia suma bola 300 eur pre seniorov s dôchodkom do cca 270 eur. Na tieto ŠSD mali nárok aj ľudia, ktorým Sociálna poisťovňa (SP) vyplácala penzie do zahraničia. Podmienkou však bolo preukázanie výšky penzie, ktorú senior dostával v zahraničí. V roku 2024 takáto adresnosť pri zavedení plnohodnotných 13. dôchodkov bola zrušená.
To prispelo spolu s paušálne vyplácaným 13. dôchodkom vo výške 607 eur k extrémne vysokej rozpočtovej diere v SP. Tu si treba uvedomiť, že podľa platnej legislatívy musí chýbajúce peniaze poskytnúť SP diskrétnymi dotáciami štát. Napriek nízkej miere nezamestnanosti SP vykázala vlani deficit skoro tri miliardy eur. Svoj diel viny na takomto šafárení s verejnými zdrojmi mal aj politický populizmus, keď bol za výhodných podmienok ľuďom umožnený odchod do predčasného dôchodku.
Penzie vyplácané zo Slovenska do zahraničia podliehajú v cudzine povinným zdravotným odvodom a niekedy aj dani z príjmu a cirkevnej dani. Seniori totiž pre účely zdravotného poistenia sú poistencami štátu. Zdravotné odvody predstavujú v závislosti od krajiny a poisťovne minimálne 4 % z dôchodku. Slovensko sa tak stáva sponzorom verejných financií oveľa bohatších krajín. V rámci mantry politického populizmu v oblasti dôchodkov nie je Slovensko ochotné zmeniť nastavenie súčasných penzijných parametrov.
Napríklad aj pokiaľ ide o zásluhovosť spôsobu výpočtu starobných penzií v 1. pilieri vyplácaných SP, keď príjmy nad trojnásobkom priemernej mzdy vôbec nie sú brané do úvahy pri výpočte penzie. Maximálny vymeriavací základ pre platenie odvodov sa dokonca zvýšil od 1. 1. 2025 zo sedemnásobku na jedenásťnásobok platu zamestnanca. SP pri výpočte penzií osekáva vypočítavané penzie dlhodobo všetkým poistencom, ktorí zarábajú viac ako 1,25-násobok priemernej mzdy v krajine. Namiesto v zahraničí obvyklých zdravotných odvodov z penzií na Slovensku odkrajujeme lepšie zarábajúcim ľuďom penzijné dávky už pri určení prvého starobného dôchodku.
Anomáliu dôchodkov 1. piliera štát nechce riešiť. Stačilo by zvýšiť všetkým penzie a následne ich proporčne zaťažiť zdravotnými odvodmi. Ľudia by dostávali síce v čistom približne rovnaké dôchodky, ale verejné financie by získali oveľa viac na zdravotnom poistení. Najmä preto, že by zdravotné odvody na Slovensku musel začať platiť aj čoraz väčší počet ľudí tretieho veku, ktorí sa na staré kolená vrátili po rokoch odpracovaných v zahraničí nazad do vlasti. Dnes väčšina z týchto Slovákov s penziami zo zahraničia neplatí zo zahraničných dôchodkov zdravotné odvody ani dane.
Čoraz viac zadlžené Slovensko v rámci absurdného modelu penzijného a odvodového systému vďaka neochote potrebných zmien iba prenáša dlhy na budúce generácie. To sa prejavuje negatívne už teraz na zaostávaní krajiny a životnej úrovni tých, ktorí tvoria hodnoty a platia dane aj odvody.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
