Nemyslím tým len súčasné dosadzovanie nekvalifikovaných politických nominantov na odborné pozície, ktorého rozsah hádam nemá v našich krátkych porevolučných dejinách obdobu. To ešte ani komunisti, s výnimkou 50. rokov, si netrúfali zveriť krajinu plne do rúk takých okázalých diletantov. Prednosť majú tí z „posilky“, s mafiánskou „kerkou“ a(lebo) ak majú problémy so zákonom. Bude trvať roky, kým sa tieto škody raz napravia. S inými, no súvisiacimi, je to ešte horšie. Mám na mysli stúpajúci exodus mladých, zvlášť tých s najväčším talentom – či už ho meriame výsledkami zo strednej školy, alebo rôznych súťaží a olympiád. Iste, je za tým veľa faktorov. Od kvality vzdelania, ktoré môžu doma získať – žiaľ, zatiaľ medzi svetovou špičkou univerzít nemáme významné zastúpenie – až po rôzne „neakademické“ faktory.
Teraz sa viackrát opriem aj o svoju osobnú skúsenosť. Učím na fakulte, ktorá vo všetkých rebríčkoch figuruje medzi slovenskou špičkou. Od vedeckých výstupov až po kvalitu uplatnenia absolventov. V rámci finančných možností sa opravujú budovy aj internáty, no úzky mestský chodníček, ktorý spája najväčšie študentské mestečko a štyri fakulty dvoch našich najväčších univerzít, po ktorom denne chodia tisíce študentov a učiteľov, desiatky rokov vyzerá ako po bombardovaní. A keď zaprší, je to jedna veľká kaluž.
Zvykli sme si, ale už nie rodičia a nádejní študenti, keď sa prídu pozrieť cez deň otvorených dverí. Ak prídu ešte aj natrieskaným, riedko chodiacim autobusom MHD, môže byť rozhodnuté. Takýchto „faktorov“ pri rozhodovaní nájdeme veľa, i keď si myslím, že možno ešte väčším je spoločenská klíma, ktorá prebije aj rôzne dobre myslené programy, zamerané na udržanie mladých doma. Najnovšia vlna útokov na vedu a vzdelanie v podaní niektorých koaličných politikov a vládneho splnomocnenca Petra Kotlára je dobrou ukážkou. Zarezonuje v krajine, kde rozprávkový „hlúpy Jano“ nakoniec vždy dobre dopadne.
Pragmatik si povie, že premiér urobí všetko pre to, aby sa udržal pri moci – nejaký ten odpútavajúci užitočný idiot sa vždy hodí – a dlhodobé škody, ktoré jeho obhajovaním spôsobuje krajine, ho nezaujímajú. A už vôbec nie, že na vysokých školách je čas zápisov, a teda i vhodná chvíľa ešte prehodnotiť štúdium na Slovensku. Podobne prichádzame o maturantov, ktorým neimponuje oslnivá kariéra, akú dosiahli mladí politici ako Erik Kaliňák či Michal Bartek. Možno by radšej žili v krajine, kde cesta k úspechu vedie inakade. A s inou perspektívou.
Pred rokmi sme boli ešte trochu zaskočení, že v neďalekom Brne na niektorých školách študuje viac slovenských študentov ako domácich. Tam si pochvaľovali. Nielen pre peniaze, ktoré prinášajú, ale dobre vedeli, že časť tých najlepších ostane pracovať v prospech ich krajiny. Odbor, ktorý garantujem, mimochodom najväčší na fakulte, má tento rok prvý raz viac prvákov zo zahraničia ako domácich. Ale i to sa môže rýchlo zmeniť.
Aj z vnútropolitických dôvodov – premiér, v rámci posunu ku xenofóbnej extrémnej pravici a putinofilstvu, má aj túto „populistickú“ možnosť. A žiaľ, aj moc.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
