Spoliehať sa na peniaze ako na rezervu kúpnej sily je vzhľadom na pôsobenie inflácie pritom možné len vtedy, ak by majiteľ peňazí získaval uložením peňazí v čistom vyššie úroky, ako predstavuje ich znehodnocovanie. Sporitelia však historicky dostávajú nižšie úroky, ako predstavuje inflácia, a pokiaľ peniaze rozumne neinvestujú, postupne chudobnejú.
Zabezpečiť všetky tri funkcie peňazí malo od 19. storočia zavedenie zlatého štandardu. Zo začiatku dokonca v podobe zlatého obeživa v podobe zlatých mincí. Menšie nominálne hodnoty boli pritom razené zo striebra. Zlatý štandard umožňoval výmenu papierových peňazí za zlaté mince v rovnakej nominálnej hodnote hocikedy na požiadanie po predložení v banke. U nás to bolo možné naposledy v čase rakúsko-uhorskej monarchie až do začiatku 1. svetovej vojny v roku 1914. Zlaté peniaze boli všeobecne akceptovateľným platobným prostriedkom a v našej dunajskej monarchii na tento účel slúžili 10– a 20-korunové mince s podobizňou cisára Františka Jozefa I. Dnes tieto dobové zlaté desaťkoruny možno kúpiť za 300 a viac eur.
Určitou imitáciou zlatého štandardu bol neskôr Brettonwoodsky menový systém, ktorý so svojimi pozitívami aj negatívami platil v rokoch 1946–1973. K jeho zrušeniu došlo tým, že USA už nedokázali dodržať verejný prísľub výmeny dolárov za zlato v pomere 35 USD za troyskú uncu. Svet sa následne musel uspokojiť len s papierovými peniazmi, ktoré sú založené na uznávaní dlhov upísaných štátmi (papierové peniaze v podobe štátoviek) alebo centrálnymi bankami (bankovky).
Zlato upútava pozornosť najmä v čase vojen alebo výrazných kríz – keď verejnosť hľadá bezpečný prístav pre odkladanie úspor, ktoré by nezničila inflácia, bezúročné zmrazenie vkladov alebo napríklad peňažná reforma pri výmene starej meny na novú menu rôznymi prepočítacími kurzami. V krajinách EÚ to naposledy zažili obyvatelia NDR pri zjednotení Nemecka pri prechode na západonemeckú marku.
Husársky kúsok so zlatom sa podaril v rokoch 2024 a 2025 Francúzsku, keď tamojšia centrálna banka dala vyraziť s povolením ECB zlaté mince s nominálnou hodnotou 250 eur. Na celej veci bolo zaujímavé najmä to, že tieto malé zlaté mince vážiace 2,50 gramu čistého žltého kovu bolo možné zakúpiť v počte tri kusy na osobu za nominálnu hodnotu! Pomerne malý počet vyrazených mincí dával predpoklad, že toto naozaj zlaté eurové obeživo platné iba vo Francúzsku bude mať aj zberateľskú, numizmatickú, hodnotu vyššiu, ako predstavuje nominálna hodnota mince.
Tieto zlaté francúzske mince sa v priebehu niekoľkých týždňov vypredali a nové emisie zlatých 250-eurových mincí s inými motívmi sa od leta 2025 razia po zdražení drahých kovov už iba s váhou 2 gramy zlata a predávajú sa za nominálnu hodnotu. Raritou na celej veci je to, že Francúzsko ako jediná krajina eurozóny vydaním takýchto mincí po uplynutí viac ako storočia od zrušenia zlatého štandardu aspoň na pár týždňov umožnilo peniazom plniť funkciu zlatého platidla. Za zlatú francúzsku 250-eurovú mincu vydanú v roku 2024 dnes už predajcovia žiadajú minimálne 290 a viac eur.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
