Orbánova strana Fidesz zo štátnej televízie a z rádia vyhodila nestranných novinárov, poslala do dôchodku neprajných sudcov ústavného súdu, zakázala mimovládky a viedla kampaň strašením židovskými vplyvmi. Skôr ako klasicky fašistické sú takéto vlády autoritárske.
Na to, aby obvinenia z fašizmu nezneli ako preháňanie, je potrebné spresniť, čo fašizmus je. Fašizmus neznamená nadvládu jedného človeka alebo určitej skupiny. Fašizmus zasahuje širšie časti spoločnosti, z ktorých si vytvára svoje bojovné jednotky. Na rozdiel od konzervatívnej či autoritárskej politiky ide o snahu postaviť ľudí proti demokracii. Aspoň tak ho opísala líderka socialistického ženského hnutia a hovorkyňa Komunistickej internacionály Clara Zetkinová.
S takouto výzvou k masám sa zahrával aj americký prezident Donald Trump. Na komunikačnej platforme v minulosti propagoval rôzne pravicové hnutia – od neonacistov (pochod v Charlottesville) cez konšpiračných teoretikov (QAnon) až po obhajcov ozbrojených povstaní (útok na americký Kongres 6. januára 2021). Hoci nejde o početné skupiny, získal si tak radikálnych sympatizantov, ochotných obetovať preňho všetko vrátane väzenia. Útočníkov na Kongres, ktorí chceli násilím prekaziť potvrdenie jeho volebnej prehry, omilostil.
Ako však tvrdí britský historik David Renton, na to, aby vládu bolo možné nazvať fašistickou, musí dochádzať k jej neprestajnej radikalizácii, prekračovaniu červených čiar a použitiu masového násilia voči nepriateľom v spoločnosti i štáte, až kým by nedosiahlo vrchol vo forme vojny a genocídy. Trump by okrem vyhrážky o prepustení desaťtisícov úradníkov, zakázaní odborov, zrušení zákona o nadčasoch a federálnej minimálnej mzdy, musel použiť štátne násilie na deportáciu ľudí v nevídanom rozsahu či začatie vojny s Kanadou, Panamou alebo Dánskom, aby naplnil svoje predstavy o rozširovaní územia USA.
K tejto radikalizácii nemusí dôjsť hneď, ale ani vôbec. V dejinách existovali režimy, ktoré začali výbuchom zúrivosti, než sa situácia ustálila do podoby autoritárstva či vojenskej diktatúry (Španielsko, Portugalsko). Hitler do sto dní od svojho vymenovania za kancelára vydal dekrét na pozastavenie občianskych práv, slobody prejavu a práva na spravodlivý proces zakotvené v nemeckej ústave. No Mussolini vládol tri roky, než sa mu naskytla príležitosť vyhlásiť krajinu za diktatúru.
Na rozdiel od medzivojnových fašistov, ktorí na vedenie vojny potrebovali silný centralizovaný štát, má Trump vo vláde neoliberálne krídlo (realizujúce Projekt 2025 z dielne Heritage Foundation), usilujúce sa o znižovanie výdavkov na infraštruktúru, privatizáciu štátu a obohatenie bohatých. Rozpor medzi sľubmi o zmene, ktoré dali obyčajným ľuďom, a realitou však dokázali riešiť aj klasickí fašisti. Ich oslobodenie podmienili víťazstvami v zahraničných vojnách, do ktorých ich poslali bojovať.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
