Americká spoločnosť Westinghouse má byť hlavným partnerom Slovenska pri výstavbe novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Slovensko sa chce s partnerom z USA dohodnúť priamo, pričom predpokladaný výkon má byť 1 250 megawattov pri odhadovaných nákladoch 13 až 15 miliárd eur. Vláda uvíta pri rozšírení kapacít výroby elektriny z jadra aj kooperáciu s Ruskom v prípade, že pôjde o americko-ruskú kooperáciu.
Kameňom úrazu celého projektu môžu byť práve uvedené náklady na výstavbu a ich návratnosť v podobe vyrábanej elektriny. Podľa najnovších medializovaných vyjadrení ministra priemyslu a obchodu ČR Lukáša Vlčeka Slovensko zaplatí za jadro takmer dvakrát viac ako Česko.
Pre rozširovanie energoblokov atómovej elektrárne Dukovany Praha vyhlásila výberové konanie, v ktorom bola úspešná juhokórejská spoločnosť, ktorá využije pre subdodávky komponentov pri výstavbe v maximálne možnej miere české spoločnosti.
Dva nové bloky jadrovej elektrárne v Dukovanoch majú stáť cca 16,35 miliardy eur, čo dáva predpoklad, že elektrina po započítaní všetkých nákladov sa bude dať vyrobiť za menej ako 90 eur za megawatthodinu. V rámci českého tendra neuspela renomovaná francúzska spoločnosť EDF, ktorá v Británii stavia bloky pri predpokladanej cene elektriny na úrovni 150 eur, respektíve vo Francúzsku za cca 120 eur.
Problémom Slovenska je tradične unáhlenosť v rozhodnutiach strategického významu bez ohľadu na ekonomické dôsledky. Príslovie „nech to stojí, čo to stojí“ v takýchto prípadoch naozaj neobstojí. Na tomto mieste by bolo vhodné uviesť, za koľko vlastne bude Slovensko schopné vyrobiť megawatt elektriny a či vôbec také energetické kapacity bude potrebovať.
Ak budeme elektrinu draho vyrábať, nedokážeme jej vysoké výrobné náklady preniesť do koncových cien elektriny pre domácnosti i firmy. Tie sa už beztak čoraz ostrejšie sťažujú, že dodávky elektriny sú u nás výrazne nad priemerom EÚ, čo ohrozuje konkurencieschopnosť našich závodov.
Ak firmy nakupujú drahú elektrinu, snažia sa logicky čo najviac brzdiť rast miezd. Priemerná mzda zamestnanca je v roku 2025 približne o 500 eur nižšia ako v susednom Poľsku. To platí aj v prípade minimálnej mzdy, ktorá je už dnes u našich severných susedov na úrovni 1¤086 eur, pričom u nás musia byť nízkopríjmoví zamestnanci spokojní s tým, že od januára 2026 uvidia na svojich výplatných páskach 915 eur mesačne brutto.
V porovnaní miezd cez paritu kúpnej sily by sme boli pritom v porovnaní s Poľskom, vzhľadom na nižšiu cenovú hladinu mnohých tovarov, ešte horšie.
Drahá elektrina bude v budúcnosti brzdou hospodárskeho rozvoja krajiny a atraktivity podnikateľského prostredia pre zahraničných investorov. Ak sa štát rozhodne z pozície svojich právomocí v cenotvorbe diskrétne dotovať najväčších firemných odberateľov elektrickej energie, odrazí sa to v škrtení výdavkov v oblasti sociálnych služieb, zdravotníctva, školstva alebo zaostávania v budovaní cestnej a železničnej infraštruktúry.
Výstavba nových jadrových blokov je beh na dlhú trať a trvá obvykle viac ako päť rokov. Preto štát musí byť veľmi opatrný. Drahú elektrinu môžeme prirovnať k drahému benzínu. Ak stojí liter 1,50 eura, nebude ho predsa nikto kupovať za tri eurá.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
