Hoci v niektorých sektoroch firmy akceptujú burzové ceny, v iných je omnoho viac na samotných firmách, za koľko čo predajú. A napriek tomu, že konkurencia by mala tlačiť ceny nadol, niekedy ich všetky firmy naraz dvíhajú, akoby sa nemuseli báť, že ostatní urobia opak.
Ako je to možné a kedy sa to deje?
Tieto otázky si položili vedci z Massachusetts, Amsterdamu, Heidelbergu a LSE. Skúmali, ako firmy rozprávajú o svojich štvrťročných hospodárskych výsledkoch a zistili, že firmy o šokoch, ktoré zasahujú celú ekonomiku, ako sa to udialo počas covidu, rozprávajú v pozitívnom svetle.
A to napriek tomu, že dané šoky vedú k rastu cien. V otázke cien sa môžu firmy priamo dohodnúť, vytvoriť kartel a nastaviť si ceny nad úroveň, kam by ich mala stlačiť konkurencia. Takéto správanie je nelegálne a sú zaň vysoké pokuty. Napríklad Apple musel zaplatiť takmer pol miliardy dolárov za kartel v oblasti e-kníh v roku 2016. Menšie firmy tiež môžu nasledovať cenovú politiku dominantných hráčov a prispôsobovať sa ich zmenám. To je legálne.
Spomínaný výskum ukazuje, že existuje aj nevyslovená koordinácia pri stanovovaní cien a práve k nej došlo počas covidu. Pandemické zvýšenie cien v niektorých sektoroch je impulzom pre koordináciu väčšiny firiem, ktoré situáciu využijú na to, aby zvýšili svoje vlastné ceny viac, ako je nutné. Kým pri menších nárastoch nákladov v malom množstve sektorov si firmy dávajú pozor, aby zvýšením ceny nestratili podiel na trhu, pri raste nákladov, ktoré zasahujú celú ekonomiku, firmy konajú opačne.
Prenášajú rast cien na zákazníkov a zároveň si pritom zvyšujú zisky. Nemusia sa však na ničom dohovárať. Vedia, že sa ostatní budú správať podobne. A práve túto vedomosť ukazujú, keď hovoria o aktuálnej situácii verejnosti. Rast nákladov pre ne nie je problém, pretože vedie k rastu cien všetkých firiem. Zákazníci ťahajú za kratší koniec.
Čo by mohol urobiť štát, aby veľké krízy neviedli k inflácii, na ktorej sa firmy ešte aj nabalia? V prvom rade ide o budovanie zásob, ktoré budú slúžiť na zmiernenie cenových výkyvov počas krízy. Príkladom môže byť obilie, ropa, lieky, ale aj čipy. Druhou možnosťou je sprísniť zákony znemožňujúce zvyšovať ceny nad nejakú úroveň. Napríklad pri výpadku elektriny nemôžu firmy predávať generátory za výrazne vyššie ceny len preto, že dočasne narástol dopyt. Vláda vie tiež zdaniť nadmerné zisky a v neposlednom rade priamo stanoviť ceny.
Diskusia o raste cien sa potrebuje zamerať na obrovské zisky, ku ktorým tento rast viedol, a potrebuje poukazovať na jeho príčiny. Je potrebné sa zamerať na správanie firiem. Hoci slovenská vláda zjavne nerobí proti rastu cien dosť, opozícia je na tom ešte horšie a ostáva uväznená v protrhovom nastavení.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
