Úplne objektívne porovnania penzií sú veľmi ťažké, pretože do úvahy treba brať aj skutočnosť, či sa v danej krajine z penzie platia zdravotné odvody, cirkevná daň (ak sa senior prihlásil k cirkvi) a v prípade vyšších penzií aj daň z príjmu. Penzie bez daní a odvodov sú v rámci EÚ bežné len v SR, ČR a Bulharsku.
Zdravotné odvody v členských krajinách EÚ musia penzisti platiť preto, že dôchodcovia na rozdiel od uvedených troch krajín nie sú pre tento účel poistencami štátu. To umožňuje napríklad v Poľsku vyberať zdravotné odvody od státisícov tamojších seniorov, ktorí sa na staré kolená vracajú do Poľska z USA, Írska, Veľkej Británie, Nemecka a ďalších krajín.
Percentuálna sadzba zdravotných odvodov predstavuje obvykle aspoň 4 % z brutto penzie. Slovenská penzijná anomália, t. j. absencia platenia zdravotných odvodov, by sa dala síce odstrániť zvýšením penzií napríklad o 4 % alebo o 5 % pre všetkých penzistov s automatickým zavedením platenia odvodov v tejto výške. Zdravotné poisťovne by tým získali do svojich rozpočtov solídny zdroj príjmov, podobne ako je to bežné vo väčšine krajín EÚ.
Dôchodca s priemerným dôchodkom by pritom na tejto zmene nič netratil. Politická vôľa na takéto zmeny v spoločnosti však absolútne chýba, čo má vplyv na finančné suchoty v zdravotnom systéme na Slovensku.
Naši seniori nad 65 rokov sa podľa Eurostatu nemajú v porovnaní s rovesníkmi v nových členských krajinách EÚ výrazne horšie. V porovnaní s Poľskom je však ich čistý príjem je o 4 609 eur a v porovnaní s ČR o 2 727 eur ročne nižší. Seniori v ostatných nových členských štátoch EÚ majú však čisté príjmy nižšie ako u nás.
Slovensko má veľa chudobných obyvateľov vo vekovej kategórii 18 až 64 rokov s čistým príjmom prepočítaným cez paritu kúpnej sily. Tam sme s príjmom 11 435 eur ročne na obyvateľa na poslednom mieste EÚ, pričom v ČR je to 18 612 eur, v Rumunsku 13 936 a v Bulharsku 14 498 eur. Dôvodom sú najmä vysoké ceny bývania a potravín.
Slovákov nečakajú dobré starobné dôchodky ani v budúcnosti. Výpočet novopriznávaných penzií z 1. piliera vyplácaných Sociálnou poisťovňou sa postupne osekáva tým, že vo vzorci pre výpočet penzie v časti aktuálna dôchodková hodnota sa kráti každoročne rast medziročne porovnávanej priemernej mzdy o 5 % a uvažuje sa aj o zrušení valorizácie predčasnej penzie v roku, keď bola seniorovi priznaná. To bude mať za následok doživotné krátenie vyplácanej penzie.
Ďalším umieračikom do dôchodkového systému bude výpočet penzií ľuďom narodeným po roku 1981, ktorým sa na rozdiel od aspoň o rok starších rovesníkov nebude pri výpočte dôchodku započítavať doba štúdia do odpracovaných rokov. Od roku 2004 sa do odpracovaných rokov nezapočítava ani náhradná doba, keďpoistenec bol nezamestnaný.
Obdobie štúdia si však môže jednotlivec dodatočne zo svojich peňazí doplatiť, čo sa mu prejaví vo zvýšení novopriznaného dôchodku. Spoliehať sa na dobrú penziu je však ilúziou aj v prípade renty z 2. piliera, keďže pri inflácii 3,5 % bude kúpna sila 1 000 eur o dvadsať rokov len polovicou toho čo dnes.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
