Väčšinou v týchto prípadoch ide o závažnú chybu voličov, ktorú títo urobili v tom momente, keď ich už viac nezvolili. V tom sa najčastejšie prejavuje taká tá voličská svojvôľa, samoľúbosť, preexponovaná subjektivita či ich nečakaný príklon k úplne iným či novým idolom. V demokratickej spoločnosti je preto dosť také bežné, že volič voličovi celkom neverí.
Podobné je to aj u bývalých politikov, ktorí namiesto toho, aby si v slzách navzájom padli do náručia, a spomínali na staré zlaté časy, naopak nezriedka prejavujú neskrývanú zášť a výčitky, ktoré navyše obracajú aj k iným, aspoň ešte dočasne aktívnym politikom, ba vôbec k budúcnosti nášho robotného ľudu.
K podobnému konaniu to primalo aj bývalú europoslankyňu Luciu Ďuriš Nicholsonovú. Košatý a plodný strom, ktorým sa pre ňu stala strana SaS a jej vtedajší predseda Richard Sulík v podstate opustila s neskoršími výhradami, že Sulík je celý taký „tabuľkový“, ba vskutku „nedvižný“. To bola predzvesť jeho pádu. Založila si stranu Jablko a spojila ju so stranou Demokrati, ktorá sa vlastne odštiepila od hnutia OĽaNO Igora Matoviča.
No jej Jablko, napodiv, po ostatných voľbách nepadlo ďaleko od stromu. Preto bolo istotne iba otázkou času, kedy aj Matovič, podobne ako Sulík, padne do jej hlbokej „jamy levovej“. „Naprala“ to do neho ako taká postmoderná bohyňa Nemesis: „Kvôli tebe povstal Fico z politického hrobu. Kvôli tebe nie je v Justičáku. Kvôli tebe máme Ficovu úchylnú ústavu. Iba kvôli tebe už nemáme nádej na zmenu," odkázala Matovičovi.
A prudký vír jej politickej zloby zasiahol spolu s ním aj exposlankyňu Romanu Tabakovú: "Do tímu si si naberal tie najobskúrnejšie postavičky, ktoré poskytli slovenské lazy. …Vasilisu Pretabakovanú, (na inom mieste jej vyjadrení – vraj „Romanu Zoschodov“), ktorá už kolaborovala so všetkými blbými aj blbejšími z Ficovej vlády.“
Iba hromy bili a len slzy padali. Nuž ako sa vraj do hory volá, tak sa aj z hory ozýva. „Som mladšia, krajšia, úspešnejšia, rozumnejšia a jednoznačne príjemnejšia žena ako táto nespokojná hadia žienka,“ vyriešila to rozhodne exposlankyňa Tabaková s tým, že jej nesiaha v ničom ani po päty.
Vynára sa tu taká pomaturitná otázka, či tam nie je nedopovedaná istá súvislosť s dôležitou postavou z románu Ťapákovci spisovateľky Boženy Slančíkovej-Timravy, ktorá je vďaka tomuto pozoruhodnému dielu známa predovšetkým ako Anča-zmija. Myslím si, že to možno viac-menej vylúčiť, lebo bývalá europoslankyňa vôbec nie je Anna, ale Lucia.
Čo sa však týka tej krásy a tak, som nútený prenechať to na láskavé rozhodnutie čitateľa, aj keď nahliadajúc to v rámci mojich možností už iba mojimi nespôsobilými, slabnúcimi, stareckými očami, sa toto tvrdenie pani Romany Tabakovej vyvracia iba veľmi ťažko.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
