Na Slovensku sme to zažili ešte skôr – v roku 2000 – zachraňovaním troch najväčších bánk ovládaných štátom. Príčinou bolo množstvo porušovaní zásad obozretného podnikania a veľký objem slabo zabezpečených firemných úverov, ktorých dlžníci zbankrotovali.
Centrálne banky sa vždy snažia zachraňovať štáty prilievaním veľkého objemu nízko úročených alebo bezúročných peňazí, spoliehajúc sa na to, že dôjde vo firmách k rozšíreniu výroby a v domácnostiach k väčšej spotrebe. Počas pandémie zamestnanci dostávali výplaty (alebo náhrady mzdy), aj keď firmy stáli, keďže štát v rámci záchrannej siete zadlžovaním krajiny dodával postihnutým aktérom nevyhnutnú finančnú likviditu. Ďalším hrobárom stability peňažného systému je vojna na Ukrajine. Výrazne väčšie financovanie obrany (ako nutné zlo) musia krajiny riešiť zadlžovaním, úspornými konsolidačnými balíčkami, menou peňazí či štátnym bankrotom.
Problém v nekonečnom narastaní dlhov spočíva v udržateľnosti verejného dlhu. Najzadlženejšie krajiny musia na obsluhu štátnych dlhov platiť investorom ochotným kupovať ich štátne dlhopisy v porovnaní napríklad s Nemeckom a Holandskom vysoké úrokové prirážky. Štáty sa veľkého zadlženia dokážu zbaviť najľahšie s pomocou centrálnych bánk, ktoré v obmedzenom rozsahu od nich nakupujú štátne dlhopisy, často aj vtedy, keď investori o takéto cenné papiere nemajú záujem. To z dlhodobého pohľadu vytvára negatívne nálady na trhoch a prejavuje sa v raste cien zlata.
Peniazom neveria ani samotné centrálne banky, ktoré od invázie Ruska na Ukrajinu (2022) zvýšili nákup zlata do svojich trezorov z úrovne 600 na viac ako 1 000 ton ročne. To svedčí o tom, že peniazom neveria ani samotné centrálne banky, ktoré peniaze vytvárajú. Pritom stabilita meny je pre centrálne banky prioritná úloha. Cválajúca dvojciferná inflácia v rokoch 2022 – 2023 ukázala, že túto úlohu nezvládli. Ľudia prišli odvtedy o tretinu svojich úspor. Záchranu kúpnej sily úspor časť z nich videla najmä v horúčkovitom nákupe zlata, striebra, platiny, bitcoinu a nehnuteľností.
Cena zlata v októbri 2025 je na úrovni cca 4 000 dolárov za trojskú uncu (31,103 gramu) a je doteraz najvyššia v histórii. Zatiaľ čo menšia zlatá britská investičná minca s váhou jednej štvrtiny unce stála v auguste 2023 len 480 eur, dnes je to viac ako 960 eur. Peniaze uložené v investičných tehličkách a minciach z rýdzeho zlata možno považovať za devízy, ktoré budú mať hodnotu i v čase prípadného krachu na burzách. Zlato na rozdiel od striebra alebo platiny nepodlieha pri predaji DPH, čo zvyšuje jeho atraktivitu na trhu.
Slávny investičný guru 20. storočia a autor mnohých finančných bestsellerov André Kostolany (1906–1999) kedysi napísal: „Kto chce dobre spať, kúpi si dlhopisy. Kto chce dobre jesť, kúpi si akcie.“ Pri pohľade na vývoj cien zlata v rokoch 2023 až 2025 by možno dnes Kostolany namiesto akcií uviedol radšej bitcoin a zlato.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
