BRICS rastie nielen čo sa týka počtu členov, ale aj obyvateľstva a naberá vo svete na politickej vážnosti. V roku 2023 sa k tradičným členom Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika pridali Egypt, Etiópia, Irán, Spojené arabské emiráty a tohto roku Indonézia. Ďalší partneri ako Bielorusko, Kazachstan, Bolívia, Kuba či Vietnam dostali pozorovateľský status.
Zo širšieho ekonomického hľadiska však blok BRICS veľmi dobre zapadá do krutého globálne kapitalistického sveta. Podieľa sa na väčšine ťažby a spracovania surovín dodávaných chudobnejšími krajinami a väčšine výroby lacného tovaru, takže slúži záujmom toho istého medzinárodného kapitálu a neoliberálnym nadnárodným inštitúciám.
Napríklad indický konglomerát Tata Group získal podiely v bývalých britských korporáciách, ako sú automobilky Land Rover a Jaguar, železiarne British Steel či supermarkety Tesco, čím sa stal najväčším zamestnávateľom vo Veľkej Británii. Brazília zas v mene svoje ťažiarskej spoločnosti Vale lobovala za investície do nerastných surovín niekoľkých afrických krajín.
Úspech Číny je postavený na vyvlastňovaní pôdy roľníkov a vykorisťovaní miliónov pracujúcich, ktorí majú zakázané štrajkovať a vytvárať nezávislé odbory. Čína je pritom jednou z najnerovnejších krajín sveta (jej príjmová nerovnosť presahuje pomery v USA), pričom vládnuca komunistická strana dávno zanevrela na tému moci pracujúcich.
Štáty BRICS (okrem Iránu) takisto zvýšili obchodné styky s ďalšou nižšou imperiálnou mocnosťou – Izraelom. Južná Afrika, Rusko, Čína a Brazília ho zásobujú uhlím a ropou, ktoré udržiavajú jeho vojnu v chode. Čínske a indické korporácie zabezpečujú prístavný dovoz zbraní a brazílske, indické a juhoafrické firmy udržiavajú vzťahy s hlavnou izraelskou zbrojovkou Elbit.
Ako poznamenáva sociológ William Robinson, Západ so vznikajúcimi centrami moci spája oživovanie šovinistického nacionalizmu spojeného s nostalgiou po mýtickej slávnej minulosti civilizácie. Čína svoj ultranacionalizmus kombinuje s konfuciánskou podriadenosťou autorite, etnickou chanskou nadradenosťou a snahou o obnovu statusu veľmoci. U Putina sa sláva veľkého Ruska spája s extrémnym patriarchálnym konzervativizmom, ktorý považuje za „tradičné duchovné a morálne hodnoty“.
Hyperimperializmus Spojených štátov sa opiera o doktrínu výnimočnosti, postavenej na bombastických rečiach o demokracii a slobode, na okraji ktorých vždy stáli predstavy o nadradenosti bielej rasy. V iných častiach sveta sa do popredia derie panturkizmus či hinduistický nacionalizmus.
Multipolarizmus teda nevybočuje z rámca globálneho kapitalizmu, skôr sa podieľa na jeho upevňovaní. Zastávať kritický postoj k tomuto usporiadaniu neznamená prikloniť sa k tomu alebo onomu mocenskému centru, ale posudzovať všetky rovnako z pozície solidarity utláčaných ľudí a národov.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
