Jean-Marie Gustave Le Clézio v románe Vojna nám už na začiatku 70. rokov ukázal (a dokázal), že žijeme v permanentnej vojne. Le Clézio veľmi názorne opísal, čomu všetkému je vystavený každý jeden obyvateľ veľkomesta.
Le Cléziova vízia platí aj v súčasnosti, ba vyznieva ešte hrozivejšie. Deň čo deň okolo nás vybuchujú bomby hluku: hektická výstavba, nepotrebné rekonštrukčné práce, nezmyselná údržba ciest (vymyslené práce, len aby sa včas vyčerpal obecný rozpočet), hukot vŕtačiek, zbíjačiek, cirkulárok, vibračných pechov, odfukovačov lístia, kosačiek, lietadiel vo vzduchu a motoriek na zemi nedožičia našej nervovej sústave ani minútu pokoja.
Pridajme k tomu lavíny informácií, granáty zopársekundových reklám, vodopády lákavých i drastických výjavov, zvukové explózie v kinách, epileptickú hudbu v reštauráciách.
Vykročíme na ulicu a hneď sme vystavení útokom. Niektoré sú otvorene agresívne, iné zasa subtílne, rafinovanejšie. Jednou z foriem nenápadného útoku sú prípady vpádu privátneho priestoru do priestoru verejného. Nie je žiadnou zriedkavosťou vidieť na uliciach, v parkoch i supermarketoch deti v pyžame, mužov v boxerkách, ženy v legínach.
Je to tak, ako keby rozširovali svoju domácu, obývačkovú, prepytujem, kultúru, čiže svoje nechutné súkromie do verejného prostredia, teda do spoločného priestoru, v ktorom by sme nemali byť vystavovaní súkromnej sfére iných ľudí.
Žijeme v permanentnej vojne už len preto, lebo pokoj nikde nemôžeme nájsť. Máme so sebou svoje smartfóny a teda aj celú totálnu vojnu všetkých proti všetkým. Na obrazovke si nemôžeme pokojne prečítať článok, lebo na nás útočia reklamy, ktoré psychicky zdravého človeka nemôžu zaujímať. Môžeme ich vypnúť či platiť za to, aby sa neobjavovali, ale je to zo strany reklamných agentúr a čo ja viem ešte koho opäť len forma lúpežníctva, čiže násilný čin, čiže: vojna.
Profesor psychológie Shepherd Bliss píše, že bojová etika nás nakoniec zničí. Nazdáva sa, že v 21. storočí by sme už konečne mali prerásť mentalitu bojovníkov a vylúčiť vojnu zo svojho života. Podľa vietnamského mnícha Thicha Nhata Hanha postaviť sa proti vojne v podstate znamená postaviť aj voči veciam, ktoré vojnu pripomínajú.
Človek v modernej spoločnosti si nedokáže zachovať svoju integritu, celistvosť. Neprestajne je zbavovaný ľudskosti, schopnosti byť sám sebou. Mali by sme sa teda postaviť proti systému, ktorý nás poškodzuje, okupuje, ničí.
Cieľom odporu je to, aby sme sa vyliečili a mohli svet vidieť jasnými očami. Komunity odporu by mali poskytovať útočiská, kde sa ľudia budú môcť vrátiť k sebe, aby znovu dosiahli celistvosť.
Medzinárodné ozbrojené konflikty majú svoje korene v nahromadenom nepokoji národov. Preskúmajte teda, z čoho ten nepokoj, tá frustrácia dennodenne vyviera.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
