Vzhľadom na veľmi nízku priemernú mieru inflácie (cca 1,5 % ročne) od štátneho bankrotu ČSR a meny peňazí (1953) až do konca obdobia totality a diktatúry proletariátu (1989) takéto úročenie vkladov bolo vyššie ako miera znehodnocovania úspor obyvateľstva. Od roku 1990 to už bolo inak a obyvatelia si museli zvyknúť na výrazné zdražovanie a znehodnocovanie v bankách odložených úspor.
SDS sa pripomína 31. októbra a jeho cieľom je zvýšiť povedomie o dôležitosti sporenia a finančnej zodpovednosti. Deň bol ustanovený v roku 1924 na Prvej medzinárodnej konferencii sporiteľní v Miláne a v roku 1989 ho schválila OSN. Dnes je význam SDS viac-menej iba symbolický, pretože ľudia svoje úspory v čoraz väčšej miere namiesto ukladania do bánk presúvajú do podielových fondov. To však už nie je sporenie, ale investovanie, pri ktorom musí klient akceptovať nižšiu alebo vyššiu mieru rizika.
Banky sa ešte donedávna snažili bojazlivých klientov presviedčať predovšetkým o výhodách investícií do vlastných fondov zameraných na štátne dlhopisy najsolventnejších krajín EÚ. Práve tieto dlhopisy však nedokážu dosiahnuť výnosy vyššie, ako je inflácia. Tým klient postupne chudobnie, lebo za odložené a slabo úročené úspory si kúpi menej ako v čase ich uloženia.
Peniaze v čase rakúsko-uhorskej monarchie boli i v podobe zlatého obeživa vo forme 10– a 20-korunových mincí s podobizňou cisára Františka Jozefa I. Pri vydaji svojich dcér matky na vidieku nevestám do rohov perín zašívali symbolicky po jednej zlatej desaťkorune, aby bolo manželstvo šťastné. Na dedinách sa tieto zvyky zachovali nielen počas prvej Československej republiky, ale aj v období slovenského štátu. Takéto mince dnes stoja v záložniach od 360 eur za kus, keď ešte pri vstupe SR do EÚ (2004) sa dali obstarať za 1 500 Sk.
Zlato a striebro zažíva dnes turbulentné časy najmä vďaka obavám z dôsledkov vojny na Ukrajine a veľkých nákupov zlata centrálnymi bankami. Cena striebra na úrovni prekračujúcej 50 USD za trojskú uncu (31,10 gramu) sa dostala na úroveň začiatku roka 1980. Vtedy sa ceny zlata a striebra odtrhli z reťaze zásluhou texaského naftového magnáta Nelsona Bunkra Hunta, ktorý sa stal miliardárom obchodovaním s ropou nakupovanou v Líbyi. Jeho niekoľkoročné špekulatívne investovanie do zlata a striebra spľaslo na jar 1980, keď sa cena zlata postupne znížila z 850 USD za trojskú uncu na 252 USD.
Ďalším cenovým míľnikom drahých kovov po roku 2010 bola svetová finančná kríza, kedy zlato zdraželo na 1 600 USD. Nedávno cena zlata prekonala magickú hranicu 4 000 USD. Aktuálne tak jeden gram žltého kovu stojí viac ako 115 eur. Dočasné spľasnutie bubliny špekulanti s drahými kovmi očakávajú v momente, keď sa podarí ukončiť vojnu na Ukrajine. Po zohľadnení enormného objemu natlačených peňazí v obehu dnes však pokles cien zlata a striebra podobný tomu z jari 1980 už nikto nepredpokladá.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
