Zrušenie rusko-amerického summitu bolo aj reakciou na to, že Moskva odmieta zastaviť boje. Denník sa odvoláva na bývalého vysokopostaveného člena Zelenského administratívy, podľa ktorého bude vojna na Ukrajine pokračovať ešte dlho a skončí sa buď prehrou Ukrajiny, alebo kolapsom ruského „imperiálneho projektu“. V USA pôsobiaci ekonóm Konstantin Sonin si myslí, že sa čaká na kolaps Ruska, ktorý by mal byť podobný pádu Nemecka na sklonku prvej svetovej vojny.
Pre Rusov je ukončenie bojov ťažko prijateľné – do tejto vojny investovali priveľa. Pozičná vojna sa vyhráva až na jej konci, keď jedna zo strán utrpí vojenský, sociálno-ekonomický a politický kolaps. Ak by Rusko teraz prestalo bojovať, po „špeciálnej vojenskej operácii“ zostanú desať- až státisíce mŕtvych a státisíce zranených vojakov len na ruskej strane. A to nehovoríme o poklese životnej úrovne, konci ekonomickej spolupráce so Západom a narušení globálneho obrazu Ruska.
Za túto cenu by najväčšej krajine sveta pripadol niekoľkostokilometrový pás územia na východe Ukrajiny, ktorý väčšina krajín stále považuje za okupované ukrajinské územie. A za ním bojaschopná, Západom podporovaná Ukrajina, ktorá vybudovala prinajmenšom druhú najsilnejšiu armádu v Európe. Táto situácia by bola pre Kremeľ horšia od tej, ktorá predchádzala invázii v roku 2022.
Ďalším dôvodom ruskej neochoty ukončiť boje je faktor „path dependence“ alebo závislosť od doterajšieho konania. Rusko počas ukrajinskej vojny v podstate prešlo na vojnovú ekonomiku. To však znamená, že ruská ekonomika sa stala málo konkurencieschopnou. Je podriadená dosiahnutiu vojnového cieľa. Ak by teraz Rusko prestalo bojovať, stratil by sa podstatný zmysel fungovania jeho hospodárstva. A spätné preorientovanie sa na mierovú výrobu by bolo veľmi zložité v podmienkach straty ruských trhov na Západe. Svoju rolu tu zohráva aj vojnová psychológia a prechod na vojnový spôsob fungovania spoločnosti.
Rozbehli sa rozsiahle mobilizačné a výcvikové programy. Veľa ľudí sa naučilo bojovať a stálo to nemalé peniaze. Veľa ľudí má a bude mať vojnovú traumu. Keď sa skončí vojna, títo ľudia nebudú vždy efektívni pre ekonomiku. „Zarobiť si“ na náklady investované do ich výcviku a bojovej činnosti, ako aj na starostlivosť o seba a svojich zmrzačených spolubojovníkov môžu iba tak, že vyhrajú vojnu. Umožnia tým exploatáciu porazeného štátu a prenos nákladov na jeho účet.
Jednej z protistrán sa tento scenár zrejme naozaj prihodí. Konflikt na Ukrajine už prekročil hranicu, kým bolo možné diplomaciou poprieť fakt, že vojna je hra s nulovým súčtom – zisk jednej strany sa rovná strate tej druhej a naopak. Buď skolabuje Rusko, alebo Ukrajina. Už na začiatku vojny západní predstavitelia konštatovali, že vojenská prehra Ruska môže viesť k jeho rozpadu. Takýto scenár by nás zasiahol najmä geopolitickými zmenami svetového rozsahu. Pád Ukrajiny by strednú Európu zasiahol priamo, aj ďalšou vlnou utečencov. Tentoraz by to však neboli dievčatá, ale v boji ostrieľaní chlapi.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
