Informatika sa tým posúva z čisto exaktnej vedy do experimentálnej. Nie celkom vieme, prečo odpoveď či výstup sú také, aké sú, prečo systém občas halucinuje, rovnako ako nevieme bez skúšania, ktorý model prinesie najlepšie výsledky. Koľko celý ten špás stojí, je iný problém.
Už len jednoduchá otázka, koľko energie je potrebnej na vygenerovanie odpovede na triviálny prompt pre chatbota, má viacero odpovedí. Od tisícin watthodiny až po niekoľko watthodín. To prvé tvrdia samotné chatboty, no záleží aj na tom, čo všetko započítame, či aj „natrénovanie“ systému, získavanie dát či energiu potrebnú na vytvorenie rýchlo (morálne) starnúceho hardvéru.
A aj pri ňom sú rozdiely: pri rovnakom výkone čínske čipy spotrebujú štyrikrát viac energie ako konkurenčné. Ak toto všetko zarátame, tak pre predstavivosť, na jednu odpoveď sa minie energia zodpovedajúca stovkám vyhodení kilového medicinbalu do výšky jedného metra. To je iná drina, než niečo len tak naťukať do klávesnice. Rovnako nie je jasné, kto to všetko platí.
Ešte aj náš katedrový server, obsahujúci v podstate lokálne informácie, je posledné roky celkom vyťažený (a energeticky zaťažený) rôznymi botmi, ktoré zhromažďujú informácie na trénovanie veľkých jazykových modelov. Vygenerovať jednoduché video stojí zhruba euro. A aj to musí niekto zaplatiť. Do umelej inteligencie sa investujú obrovské prostriedky, od špecializovaných čipov až po nové zdroje elektrickej energie.
Akcie zainteresovaných spoločností vo veľkom očakávaní letia do astronomických výšok, nie nepodobných tým z čias „dot com“ bubliny. Otázne je, čo z toho a komu sa vráti. Hoci manažéri svorne deklarujú, ako plánujú nasadiť umelú inteligenciu, ekonomické benefity sú zatiaľ skromnejšie. Aplikácia v kritických oblastiach je momentálne úplne nereálna.
A má to aj subtílnejšie dimenzie. Napríklad, ako sa vyrovnajú s generatívnou umelou inteligenciou vzdelávacie systémy a inštitúcie? To bude i výzva finančná. Zrazu je jednoduché a dostupné generovanie deep fake videí, obrázkov či správ.
Môže to mať dosah na spoločnosť, ale aj na samotné sociálne siete. Predsa len, istá dávka autentickosti bola väčším dôvodom na udržiavanie pozornosti než len nápady (okamžite vo veľkom kopírované) na nové umelo vytvorené „reálne“ videá. Paradoxným výsledkom môže byť nie rozmach, ale úpadok sociálnych sietí.
Nedávno som si aj na vlastnej koži vyskúšal (a svojím spôsobom i „zaplatil“) nasadenie umelej inteligencie v mojej banke. Hľadal som otázku na síce nie zložitú, ale asi ani nie najfrekventovanejšiu otázku (keď to už musíte vedieť, platba do vzdialenej „rizikovej“ cudziny).
Telefón nikto nedvíhal a môj email s otázkou síce „zaevidovali“, ale ani po týždni neprišla odpoveď. Peňažný ústav evidentne stavil na chatbota – ale ten si mlel dokola furt len to svoje. Odpoveď som z neho „nevytlačil“. Nakoniec mi neostalo nič iné, len zájsť osobne do pobočky. Stálo ma to hodinu času.
// Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.//
