Okrem nízkopríjmových zamestnancov ide predovšetkým o ľudí zo slobodných povolaní alebo živnostníkov s oficiálnymi príjmami pod hranicou povinnosti platiť sociálne odvody. Pre rok 2025 ide o hranicu 8 580 eur za kalendárny rok. Nízke penzie majú a musia očakávať samozrejme aj tí, čo dlhodobo a opakovane boli práceneschopní alebo často nepracovali z dôvodu ošetrovania člena rodiny. Model nastavenia minimálnych odvodov na dôchodkové poistenie sa však od roku 2026 zmení tak, že plateniu minimálnych odvodov sa nevyhnú ani ľudia s veľmi nízkymi príjmami.
Sociálnej poisťovni každoročne chýbajú aspoň dve miliardy eur, ktoré jej musí poskytnúť dotáciami štát na úkor zadlžovania krajiny. Rozšafne nastavené predčasné dôchodky sú našťastie minulosťou, ale vyplácanie 13. dôchodkov ako z helikoptéry bude sužovať Sociálnu poisťovňu aj naďalej na úkor zadlžovania krajiny.
Systém výpočtu starobných dôchodkov je nastavený tak, že všetci ľudia, ktorí dosiahli priemerný príjem (vymeriavací základ pre odvody) nad 1,25 násobok priemernej mzdy, sú automaticky považovaní za boháčov. Z príjmu nad touto hranicou sa im pri výpočte penzie ukrajuje 32 % z každého eura budúceho dôchodku. Takto ostrihaný výpočet priemerného osobného mzdového bodu (POMB) môžeme označiť ako prvý stupeň vynútenej solidarity ľudí s vyšším príjmom s ľuďmi s nižšími zárobkami. Ľudia s nízkymi príjmami profitujú v systéme výpočtu penzií aj tým, že v prípade, ak POMB mali za celý svoj pracovný život nižší, ako bola priemerná mzda, pri výpočte penzie sa im navyšuje.
Tým sa však devastácia výpočtu penzií vôbec nekončí. V roku 2023 boli zavedené rodičovské dôchodky v závislosti od príjmu detí. Zvýšené náklady Sociálnej poisťovne na rodičovský dôchodok boli kompenzované trvalo osekávaním valorizácie aktuálnej dôchodkovej hodnoty (ADH). Znižovanie ADH pokračuje aj dnes, keď rodičovské dôchodky boli v tejto podobe zrušené. Tieto pravidlá možno považovať za druhý stupeň vynútenej solidarity, ktorá postupne pravidelne ročne odkrajuje z novopriznaných starobných penzií.
Plánované úvahy nad zavedením valorizácie penzií od roku 2026 o rovnakú sumu pre všetkých seniorov bez ohľadu na výšku dôchodku by predstavovali tretí stupeň vynútenej solidarity lepšie zarábajúcich s tými, čo do Sociálnej poisťovne zo svojich pracovných príjmov platili podpriemerne. Valorizácia v percentách by bola pre poberateľov vyšších penzií výhodnejšia. Rovnaká suma valorizácie penzií postupne cez infláciu znehodnotí kúpnu silu ľudí, ktorí do Sociálnej poisťovne platili z pracovných príjmov vyššie odvody. V ich prípade valorizácia v percentuálnom vyjadrení bude nižšia ako u ľudí, ktorí sa plateniu odvodov zo všetkých príjmov rôznym spôsobom počas pracovného života vyhýbali.
Valorizácia rovnakou sumou ľudí s vyššími príjmami utvrdí, že platiť poctivo sociálne odvody sa na Slovensku naozaj nevyplatí. Štát z nich tak či tak mnohostupňovou vynútenou solidaritou a čachrovaním s výpočtom penzií a ich valorizácie iba vytvorí ďalšiu generáciu chudobných seniorov.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
