Len krátko predtým Nezávislá medzinárodná vyšetrovacia komisia pre Ukrajinu OSN informovala o stovkách prípadov, keď ruské drony cielene útočili na civilistov. Je to systematická dronová kampaň v snahe vyhnať obyvateľov z určitých území.
Zmienený útok v Dnepropetrovskej oblasti bol výnimočný aj tým, že ho uskutočnili drony s dosahom niekoľko stoviek kilometrov. Dávnejšie by bolo ťažké prenasledovať osobu dronom na takú vzdialenosť. Nové technológie prenosu obrazu však umožňujú operátorovi dronu nájsť konkrétny cieľ i v hlbokom zázemí. Prispeli k tomu i systémy automatického rozoznávania cieľov (ATR – automatic target recognition), ktoré pomáhajú operátorom identifikovať cieľ alebo automaticky zaútočiť – stroj si cieľ dokáže nájsť sám.
Aj predtým civilisti čelili vzdušnej hrozbe. Tá však mala často plošnú povahu – stroj nenaháňal človeka „osobne“. Na takúto hrozbu sa človek mohol pripraviť pomerne jednoducho. Súčasná situácia vyžaduje, aby mala aj časť civilistov hlboké znalosti taktiky, multispektrálneho a ATR maskovania. To vyžaduje komplexný systém brannej prípravy. Jeho súčasný model na Slovensku je však zastaraný. Absolventi krátkych kurzov Národných obranných síl dostanú zbraňovú vojenskú prípravu, ale z taktiky vedia veľmi málo. Malo by to byť opačne: časť ľudí by mala mať hlboké znalosti taktiky a len menšia časť z nich by si potom brannú prípravu doplnila aj o vojenský zbraňový výcvik.
Dať inak branne nekompetentnému človeku do rúk vojenskú výzbroj a vytvoriť u neho dojem, že je „Rambo“, môže byť kultúrne nevhodné. Vojaci s úplným, no plytkým bojovým výcvikom síce sú použiteľní v boji, ale len na jednoduché úlohy a pod neustálym velením. Do modernej vojny sa nehodia podobne ako takticky nekompetentní civilisti. Lepšia, než veľmi plytký štátny vojenský výcvik, by bola v zásade neozbrojená, moderná občianska branná činnosť. Branné spolky majú u nás dlhú tradíciu a ich pôsobenie môže mať významnú kultúrnu pridanú hodnotu.
V posledných rokoch sa pod vplyvom mediálnych káuz okolo rôznych pseudobranných skupín ujal vulgárny názor, že ak budeme ignorovať rozvoj občianskej brannej činnosti a kultúry, tá zrejme prestane existovať, v dôsledku čoho nastane pokoj a mier. Príčinou vojny však nie je občianska branná kultúra. Ak ju nebudeme rozvíjať, nezanikne. Len zdegeneruje.
Ľudia, ktorí k nám budú prichádzať z Balkánu, Kaukazu či Ukrajinci po skončení vojny si prinesú svoju brannú kultúru. A často aj vedomosti a skúsenosti z boja. Týchto ľudí ťažko dokážeme integrovať, ak naša občianska branná kultúra nebude vyspelá. V kultúrnom „vákuu“ sa ľahšie presadí cudzí element. Môže sa potom stať, že brannú kultúru u nás bude formovať niekto iný a inak, ako by sme chceli. Ak sa dnes vyhýbame aj neozbrojeným formám občianskej brannej činnosti, možno sa v budúcnosti stretneme nielen s tými ozbrojenými, ale aj takými, ktoré s našou brannou tradíciou majú len málo spoločné.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
