O brannej kultúre

Začiatkom novembra Rusi ostreľovali Dnepropetrovskú oblasť na Ukrajine. Zasiahli miesta ceremoniálu odovzdávania ocenení ukrajinským vojakom. Krátko po zásahu strelou Iskander prišiel útok dronov, ktoré údajne prenasledovali utekajúcich vojakov.

14.11.2025 14:00
debata

Len krátko predtým Nezávislá medzinárodná vyšetrovacia komisia pre Ukrajinu OSN informovala o stovkách prípadov, keď ruské drony cielene útočili na civilistov. Je to systematická dronová kampaň v snahe vyhnať obyvateľov z určitých území.

Zmienený útok v Dnepropetrovskej oblasti bol výnimočný aj tým, že ho uskutočnili drony s dosahom niekoľko stoviek kilometrov. Dávnejšie by bolo ťažké prenasledovať osobu dronom na takú vzdialenosť. Nové technológie prenosu obrazu však umožňujú operátorovi dronu nájsť konkrétny cieľ i v hlbokom zázemí. Prispeli k tomu i systémy automatického rozoznávania cieľov (ATR – automatic target recognition), ktoré pomáhajú operátorom identifikovať cieľ alebo automaticky zaútočiť – stroj si cieľ dokáže nájsť sám.

Aj predtým civilisti čelili vzdušnej hrozbe. Tá však mala často plošnú povahu – stroj nenaháňal človeka „osobne“. Na takúto hrozbu sa človek mohol pripraviť pomerne jednoducho. Súčasná situácia vyžaduje, aby mala aj časť civilistov hlboké znalosti taktiky, multispektrálneho a ATR maskovania. To vyžaduje komplexný systém brannej prípravy. Jeho súčasný model na Slovensku je však zastaraný. Absolventi krátkych kurzov Národných obranných síl dostanú zbraňovú vojenskú prípravu, ale z taktiky vedia veľmi málo. Malo by to byť opačne: časť ľudí by mala mať hlboké znalosti taktiky a len menšia časť z nich by si potom brannú prípravu doplnila aj o vojenský zbraňový výcvik.

Dať inak branne nekompetentnému človeku do rúk vojenskú výzbroj a vytvoriť u neho dojem, že je „Rambo“, môže byť kultúrne nevhodné. Vojaci s úplným, no plytkým bojovým výcvikom síce sú použiteľní v boji, ale len na jednoduché úlohy a pod neustálym velením. Do modernej vojny sa nehodia podobne ako takticky nekompetentní civilisti. Lepšia, než veľmi plytký štátny vojenský výcvik, by bola v zásade neozbrojená, moderná občianska branná činnosť. Branné spolky majú u nás dlhú tradíciu a ich pôsobenie môže mať významnú kultúrnu pridanú hodnotu.

V posledných rokoch sa pod vplyvom mediálnych káuz okolo rôznych pseudobranných skupín ujal vulgárny názor, že ak budeme ignorovať rozvoj občianskej brannej činnosti a kultúry, tá zrejme prestane existovať, v dôsledku čoho nastane pokoj a mier. Príčinou vojny však nie je občianska branná kultúra. Ak ju nebudeme rozvíjať, nezanikne. Len zdegeneruje.

Ľudia, ktorí k nám budú prichádzať z Balkánu, Kaukazu či Ukrajinci po skončení vojny si prinesú svoju brannú kultúru. A často aj vedomosti a skúsenosti z boja. Týchto ľudí ťažko dokážeme integrovať, ak naša občianska branná kultúra nebude vyspelá. V kultúrnom „vákuu“ sa ľahšie presadí cudzí element. Môže sa potom stať, že brannú kultúru u nás bude formovať niekto iný a inak, ako by sme chceli. Ak sa dnes vyhýbame aj neozbrojeným formám občianskej brannej činnosti, možno sa v budúcnosti stretneme nielen s tými ozbrojenými, ale aj takými, ktoré s našou brannou tradíciou majú len málo spoločné.

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #branná povinnosť #branná výchova #Národné obranné sily
Sledujte Pravdu na Google news po kliknutí zvoľte "Sledovať"