Objavilo sa aj video z miesta. Na ňom je vidno, že pri mladom kritikovi premiéra sa v tom čase nachádzala aj poslankyňa Progresívneho Slovenska. Vznikli protichodné interpretácie javu: podľa jednej je výskyt političky pri študentovi priamo v inkriminovanom čase len zhoda okolností. Iná interpretácia tvrdí, že takéto zhody okolností sú podozrivé.
Nech už je to akokoľvek, v pondelok 17. novembra 2025 sa očakávala aj masa kriedových nápisov – ako symbol odporu voči politike vlády Roberta Fica. Lenže pršalo, z kriedovej revolúcie nebolo nič. Na druhý deň sa vyčasilo, a tak sme si už v utorok ráno mohli na chodníkoch prečítať ukážky ľudovej politickej tvorby. Alebo niečoho, čo sa ako ľudová tvorba tvárilo. Je to asi vzrušujúce podstúpiť „riziko“ pokuty za znečisťovanie verejného priestranstva. Nápisov nebolo veľa, ale vyskytli sa hádam v každom meste.
Mohli sme si prečítať aj heslá ako „Sloboda nie je zadarmo“, „Chcem žiť v krajine, za ktorú sa nemusím hanbiť“ či „36 rokov demokracie si nedáme vziať“. Priniesli však svojrázne déjà vu: často to boli prakticky totožné heslá, aké sa používali pri oslavách Víťazného februára pred rokom 1989, čím poukázali na podobnú vyprázdnenosť režimu. Treba dodať, že chodníkové heslá z novembra 2025 nešli proti režimu. Práve naopak, smerovali skôr k jeho podpore, ale proti niektorým politikom, ktorí sa istej skupine ľudí v rámci režimu zdajú ako jeho nedostatočne autentickí predstavitelia. Takáto situácia trošku pripomína „ľudové“ protesty proti údajne „buržoáznym“ členom režimnej verchušky zo začiatkov socializmu.
Na neúspešnej kriedovej revolúcií zdanlivo prekvapuje v podstate to isté, čo zaráža pri pohľade na oficiálne oslavy 17. novembra už 36 rokov: oslavy sú vlastne len mierne upravená kópia toho, čo sme mali za socializmu. Prvú podobnosť vidno už v tom, že z niekdajšieho Dňa študentstva sa stal sviatok režimu, ktorý sám seba nazýva „slobodou a demokraciou“. Ďalšou podobnosťou je, že v podstate tie isté floskuly o slobode a demokracii ako pred rokom 1989 sa používajú aj dnes. Vtedy sme mali demokraciu „ľudovú“, dnes „liberálnu“. Vtedy sme oslavovali „demokratickú a socialistickú revolúciu“ ktorá oslobodila ľud, dnes boj za „slobodu a demokraciu“.
Žiaden režim nie je totožný s ideálom slobody a demokracie. Tak súčasný, ako aj bývalý režim bol objektívne len ďalší v poradí, ktorý sa za slobodu a demokraciu označoval. Z toho vyplýva, že rozdiel medzi režimami obyčajne nespočíva v tom, či samy seba označujú za slobodu a demokraciu, ale skôr v tom, nakoľko sú tieto heslá povrchné a vyprázdnené.
Na pozadí kriedovej revolúcie sa objavilo aj ojedinelé politicky nekorektné heslo: „Ľudské práva a istota právna, skrátka, sloboda a demokracia ťažká, ľudová či liberálna, fraška ako fraška“. Keďže aj kriedové heslá na chodníku platia len vtedy, ak sú v médiách, táto ideologická diverzia sa zrejme skončí po najbližšom daždi.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
