Výnimku tvorí iba Maďarsko a Slovensko, ktoré drží ceny energií na uzde najmä vďaka plošným štátnych dotáciám. To má veľký vplyv na astronomický nárast zadlženia týchto krajín. Slovensku sa doteraz darilo náklady na plošnú energetickú pomoc ako figúrky po šachovnici presúvať z nevyčerpaných prostriedkov eurofondov. Takáto prax však nevedie k úspornému správaniu domácností v oblasti spotreby energií.
V Rakúsku medziročne zdražela elektrina pre domácnosti v priemere o viac ako 30 % a pre rok 2026 tamojší dodávatelia plánujú opätovné zdražovanie od 7 do 16 %. V prípade plynu a tepla na vykurovanie domácností to nie je o nič miernejšie. Takmer polovica rakúskych domácností sa obmedzuje kvôli vysokým cenám energií a 17 % nie je schopných platiť účty načas. Dodávatelia energií sa boja neplatičov, a preto požadujú pri zmene odberateľa vysoké zálohové platby alebo dokonca kaucie.
Uťahovanie si opaskov pri cenách energií čoraz viac ľudí vedie k prechodu na alternatívne formy energie, ako sú vlastná výroba elektriny, vykurovanie drevenými peletami, vzduchové, vodné a tepelné čerpadlá (približne 10 %,) či tepelné solárne systémy (7 %). Približne pätina obyvateľov (21 %) využíva elektrinu z vlastnej výroby. Polovica z nich má domáci úložný systém a tretina ho plánuje kúpiť. Jednotlivé spolkové krajiny v tejto oblasti pomáhajú domácnostiam tým, že im poskytujú pomerne štedrú pomoc pri prechode na nové formy vykurovania a ohrevu teplej vody.
Najväčšej záťaži pri úhrade účtov za energie čelia dôchodcovia a ľudia bez práce. Priemerný dôchodok v Rakúsku predstavuje cca 2 350 eur, u žien cca 1 530 eur brutto. Aj po zaplatení povinných zdravotných odvodov im však zostane viac, ako je to u nás. Čoraz viac seniorov v Nemecku i Rakúsku sa snaží usporiť náklady na elektrinu presunom spotreby na nočný prúd. Rozdiel v cene za každú kWh sa im zdá natoľko významný, že sa rozhodujú pre montáž dvojtarifných meračov spolu s využívaním energeticky náročných spotrebičov, najmä v nočných hodinách (od 22.00 do 06.00 hodiny) Nočná spotreba za výhodnejšie ceny je však spojená s drahším mesačným paušálom za elektromer, preto nie je výhodná pre domácnosti s malou spotrebou elektriny.
Nočná elektrina využíva nadmernú kapacitu, pretože v noci je potrebné udržiavať v sieti menej elektriny a elektrárne sú pritom stále v prevádzke. Nočná elektrina sa však dá získať aj pre akumulačné ohrievače a zásobníky teplej vody. Nočný prúd poznajú naše domácnosti ešte z čias socializmu, keď stála 1 kWh elektriny iba 0,45 Kčs a v noci ešte menej. Vtedy ho však používali iba domácnosti v rodinných domoch, ktoré kúrili akumulačnými kachľami.
Dôvodov na úspornejšie správanie sa domácností v spotrebe energií možno očakávať v blízkej budúcnosti oveľa viac. Piecť a žehliť v noci však bude s veľkou pravdepodobnosťou u nás, nielen v prípade seniorov, v rozhodovaní sa o zmene v dodávkach elektrickej energie na poslednom mieste.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
