Práve k tomu sa totiž štáty zaviazali v Parížskej klimatickej dohode v roku 2015. Predpokladá, že štáty si samotné stanovania, kedy a v akej miere znížia emisie produkované na ich území.
Správa však konštatuje, že ak by aj všetky štáty do roku 2035 znížili emisie tak, ako sa zaviazali, bude to aj tak viesť k otepleniu atmosféry planéty o 2,3 až 2,5 °C. A to je ešte optimistický scenár, pretože mnohé vedecké štúdie, ktoré nie sú korigované politickými záujmami tak, ako dokumenty medzivládnych organizácií, počítajú so zvýšením o 3 až 4,5 °C. Niektoré ale konštatujú, že do svojich výpočtov a modelov nemôžu zahrnúť konkrétne množstvá emisií z vojenských aktivít. Tie väčšina štátov tají, preto reálny nárast môže byť ešte vyšší.
Už oteplenie o 2 °C bude znamenať obrovský nárast škôd spôsobených klimatickými extrémami, rastúcou hladinou oceánu a rozširovaním púští. Počty ľudských obetí klimatickej zmeny budú rásť ešte rýchlejšie ako doposiaľ, pretože mnohé oblasti sveta sa v dôsledku dlhotrvajúcich horúčav s teplotami nad 50 °C stanú neobývateľnými.
Reálne politiky štátov a korporácií, ktoré plánujú ďalšie rozširovanie ťažby fosílnych palív, však tieto vedecké zistenia fakticky ignorujú. Globálne emisie skleníkových plynov preto nielenže neklesajú, ale stále rastú. A to čoraz rýchlejšie. V roku 2024 to bolo rekordných 57,7 miliardy ton ekvivalentu CO2, čo je v porovnaní s emisiami v roku 2023 nárast o 2,3 %. Preto nie je náhoda, že priemerná ročná teplota už v minulom roku vzrástla nad 1,5 °C oproti predindustriálnej úrovni.
Podľa nedávno zverejnenej správy o zdraví a zmene klímy (The 2025 report of the Lancet Countdown on health and climate change) už teraz na horúčavy spôsobené antropogénnou zmenou klímy zomiera každú minútu jeden človek. Zmena klímy zhoršuje mnohé zdravotné riziká a tým ohrozuje aj holé prežitie nemalej časti populácie už aj v Európe. To má a ešte len bude mať významný dosah na celý systém zdravotnej starostlivosti a zvýšené náklady už len na jeho udržanie aspoň na súčasnej úrovni.
Politici budú asi ďalej ignorovať alebo spochybňovať vedecké správy o klimatickej zmene. Bude ale čoraz ťažšie ignorovať rastúci počet obetí, zhoršovanie verejného zdravia a s tým spojenú rastúcu nespokojnosť verejnosti. Je však otázne, či budú schopní prerobiť verejné politiky aspoň smerom k adaptácii infraštruktúry na zmenenú klímu. Napríklad väčšina verejných budov, a to nielen úradov, ale aj nemocníc či škôl, zatiaľ nemá vonkajšie tienenie okien a otázne je aj to, nakoľko sú ich strechy a okná schopné odolávať čoraz silnejším vetrom. To sa týka aj väčšiny nadzemných vedení elektrickej energie.
Potreba znižovania množstva emisií môže mnohým ľuďom pripadať ako zbytočná námaha. Ale budovy, v ktorých sa nedá v horúčavách pracovať alebo bývať, rozsiahle výpadky zásobovania elektrickou energiou a teda aj vodou, budú vizitkou zanedbania adaptácie. Ekonomické i politické náklady adaptácie na zmenu klímy budú o to vyššie, o čo neskôr sa k nim štáty a samosprávy odhodlajú.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
