Jedným z najväčších prínosov nášho členstva je pre mňa ochrana. Pred lokálnymi politikmi, ktorí nadraďujú svoje momentálne partikulárne záujmy nad potreby štátu či nás občanov vrátane „menšín“ alebo inak ťahajúcich za kratší koniec. A tiež pred „národnými šampiónmi“, firmami, ktoré volajú po svojej ochrane (zväčša pred konkurenciou, zákazníkmi), či sa domáhajú iných výhod. Samozrejme, pre blaho štátu, ako inak.
EÚ už niekoľkokrát úspešne vstúpila do boja i proti veľkým korporáciám, na ktoré si jednotlivé vlády netrúfnu. Vie presadzovať úniové normy a štandardy. Áno, Európskej komisii i europarlamentu občas pomáha, že sa nemusí pri každom kroku populisticky dívať na preferencie. A stojí ich to popularitu. Zato vedia posúvať veci dopredu a brzdou sú skôr partikulárne záujmy jednotlivých štátov.
K najpopulárnejších európskym legislatívnym iniciatívam patrí presadenie bezplatného roamingu v rámci EÚ. Kto si už spomenie, koľko sme museli platiť čo i len za prichádzajúci hovor v zahraničí, aká to bola pre nás nočná mora. A pre niekoho zlatá baňa. Podobných všeobecne oceňovaných príkladov ochrany by som mohol vymenovať veľa. A sám by som volal po ďalších.
Napríklad na železnici. EÚ nalieva do ich rozvoja miliardy – môže si klásť podmienky i legitímne otázky, čo za to. V niektorých krajinách tie peniaze cítiť veľmi, niekde menej. U nás boli vlaky (zvlášť tie zadarmo) skôr prostriedkom politického marketingu než efektívnej dopravy. Teraz sú už len čistou tragédiou.
Tú sa minulý týždeň pokúsila vláda prekryť slávnostným otvorením leteckej linky Bratislava – Košice. Keď už nie diaľnica ani rýchle železničné spojenie, ani čo i len trochu dôstojná železničná stanica v Bratislave, tak aspoň dotovaná letecká linka (pomôže najmä biznisu prepravcu, a cenou, v kontexte jeho iných spojení, vôbec neohúri). Smiech cez slzy. A hlavne hanba. Aj sa divím, že toto EÚ toleruje – jej politikou je skôr podpora ekologických foriem dopravy. Zvlášť pri krátkych pozemných vzdialenostiach.
Vrátim sa k železnici. Ako zákazník by som chcel isto lepšie služby. Nielen domáce. Voľakedy pri cestách do zahraničia bola často ponúkaná ako najvýhodnejšia možnosť kúpiť si namiesto jedného lístka niekoľko vnútroštátnych a ušetriť tak „medzinárodnú“ (niečo ako roamingovú) prirážku. Teraz je to už hotová džungľa. Na ten istý spoj môže byť iná cena u prepravcu z východiskovej, iná z konečnej stanice alebo iná ešte u niekoho tretieho.
No dobre, trhové ceny, rozumiem. Lenže aj tu, podobne ako pri leteckej doprave, by sa mohli zladiť prepravné predpisy, napríklad zjednodušiť postupy v prípade vymáhania kompenzácie pri meškaní či odrieknutí spoja alebo v prípade, ak prepravca nezabezpečí primeraný cestovný komfort. Popri zladení národných technických železničných noriem je toto všetko asi stále maličkosť. No ja, zo Slovenska, mám to už len starosti. Nie že by som sa tešil, že vlak vôbec došiel.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
