Zároveň sa však posťažoval, že z Ruska neprichádzajú nijaké signály o ukončení agresie. Šéf Elyzejského paláca možno predpokladá, že motiváciou Ruska k mierovým rokovaniam sú západoeurópske plány na rozmiestnenie „uisťujúcich síl“ na Ukrajine. No odmietli by ste taký mierový plán, keby ste boli v koži Vladimira Putina?
Druhým človekom, ktorý zachytáva signály, je ukrajinský prezident. Počas utorkového rokovania americkej delegácie pod vedením Steva Witkoffa s ruským prezidentom v Moskve Zelenskyj, zrejme povzbudený predošlými ubezpečeniami od západoeurópskych politikov, na sociálnych sieťach sebavedome vyhlásil, že po moskovskom stretnutí očakáva signály od Američanov. „Budeme prijímať signály rôzneho druhu. Ak budú signály fungovať určitým spôsobom – ak je to férová hra s našimi partnermi – potom sa môžeme stretnúť s americkou delegáciou veľmi rýchlo. Na akej úrovni, uvidíme podľa signálov. Ak signály otvoria možnosť a šancu na globálne, ale rýchle rozhodnutia, potom sa stretnutie uskutoční na vyššej úrovni,“ napísal Zelenskyj.
Američania majú úplne iné vojenské a geopolitické priority ako možný konflikt s ruskou armádou na Ukrajine.
Niektorí západoeurópski a ukrajinskí politici pôsobia dojmom, akoby verili tomu, že Putin začal inváziu v roku 2022 preto, aby boli na Ukrajine v konečnom dôsledku rozmiestnené západné vojská, ruskí vojaci a politici súdení za vojnové zločiny a ukrajinská armáda niekoľkonásobne silnejšia ako na začiatku ruskej invázie. Samozrejme, s otvorenými dvierkami pre prípadný vstup Ukrajiny do NATO. A ako bonus: záštitu nad celým systémom „robustných“ bezpečnostných záruk pre Ukrajinu by mal držať Washington.
Tieto návrhy sú obsiahnuté v západoeurópskych návrhoch na ukončenie bojov mierovou dohodou, respektíve neustále opakované niektorými vysokopostavenými európskymi politikmi.
Potom zrejme niet divu, že Američania a Rusi spolu rokujú separátne. A hoci nielen Zelenskyj, ale aj Kaja Kallasová či iní európski politici vyslovujú podozrenia voči férovosti americko-ruských rokovaní bez Západoeurópanov a Ukrajincov, signály, na ktoré tak čakajú, zatiaľ neprichádzajú. A ak prídu, tak až vtedy, keď západoeurópski partneri už nemôžu v podstate nič ovplyvniť. O americkom 28-bodovom mierovom pláne sa dozvedeli až vtedy, keď už bol hotový ako predmet pre novembrové rokovania v Ženeve. Následné rozhovory Američanov a Ukrajincov na Floride sa takisto udiali bez Západoeurópanov a po nich nasledujúce rusko-americké rokovanie v Moskve tiež.
Andreas Umland na webe The National Interest píše, že myšlienka „uisťujúcich síl“ na Ukrajine má dva strategické paradoxy. Prvým je, že mierové plány založené na tejto myšlienke sú odsúdené na odmietnutie Moskvou. Druhý spočíva v tom, že nie je jasné, ako sa vyrovnať s rizikom konfliktu západných a ruských vojsk.
Niektorí západoeurópski a ukrajinskí politici očakávajú, že toto riziko by mali niesť aj Američania. Lenže tí majú úplne iné vojenské a geopolitické priority ako možný konflikt s ruskou armádou na Ukrajine.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
