Od roku 2016 krajinám EÚ nepriamo pomáhala v splácaní dlhov ECB tým, že stláčala úrokové sadzby až do záporných hodnôt. Sporitelia tak prišli o značnú časť úspor a krajiny si mohli dovoliť rozšafnejšie míňanie čerstvo požičaných peňazí. Od roku 2023 v dôsledku vysokej inflácie úroky zvýšili a štáty na obsluhu svojich dlhov musia ešte oveľa hlbšie siahať do svojich vreciek.
Zadlžené krajiny siahajú z dôvodu nevyhnutnej konsolidácie verejných financií po nekonvenčných opatreniach smerujúcich k zvyšovaniu príjmov a znižovaniu výdavkov. Na Slovensku sme sa zatiaľ zväčša obmedzili len na zvyšovanie daní, ktorých odvrátenou stranou je utlmovanie hospodárskeho rastu. Konsolidovať totiž musia aj štáty ako Slovensko, ktorých dlh ani zďaleka nedosahuje 100 % HDP.
Bizarný vládny zámer predstavila talianska premiérka Giorgia Meloniová. Obyvatelia Apeninského polostrova by mali zaregistrovať svoje zlato a zaplatiť štátu jednorazovú daň vo výške 12,5 %. Nešlo by len o daň pri nákupe zlata, ktoré je inak v celej EÚ oslobodené od DPH, ale zdaňovanie by sa týkalo aj zlata, ktoré v rodinách prechádza z generácie na generáciu. Iba úradnou registráciou by tak bolo možné jednotlivcom legalizovať vlastníctvo zlata bez toho, aby sa vyhli vysokým pokutám a sankčným daniam. Neregistrované zlato by tiež nepodliehalo ochrane vlastníckych práv, dedeniu, poisteniu majetku. To by sa týkalo i prípadov jeho odcudzenia. Registrácii by podliehalo nielen investičné zlato, ale aj numizmatické zbierky a drahšie šperky. Registrácia a zaplatenie jednorazovej dane by v praxi znamenalo amnestiu na vlastníctvo zlata súkromnými osobami.
V Taliansku bol verejný dlh na konci roku 2024 vyšší ako tri bilióny eur a v roku 2026 jeho pomer k HDP dosiahne cca 138 %. Tamojšia vláda preto hľadá záchranné lano pre štátny rozpočet, kde sa len dá. Vzťah Talianov k zlatu má historické korene, keďže žltý kov chránil obyvateľov pred chronicky vysokou infláciou, ktorou sa vyznačovala v minulosti líra. Zlato v podobe mincí, tehličiek a šperkov bolo považované za uchovávateľa rodinného majetku. Odhadované množstvo zlata v súkromnom vlastníctve Talianov je až na úrovni päťtisíc ton, čo je viac ako 550 miliárd eur. Absurdná registrácia zlata však môže viesť k záujmu o jeho ukladanie mimo krajín EÚ.
Taliansky recept na výber daní z vlastníctva zlata pripomína éru Nemeckej ríše z čias Hitlera. Ten ešte pred 2. svetovou vojnou najskôr nariadil registráciu všetkého zlata a zahraničných účtov pod hrozbou väzenia pre židovské obyvateľstvo. Následne museli jeho vlastníci žltý kov previesť do Nemecka, kde im ho zhabali.
U nás sme podobné praktiky aplikovali na židovské obyvateľstvo počas slovenského štátu tiež. Židia museli zlato bezplatne odovzdať štátu proti potvrdeniu o dare, za čo dostali oceľový prsteň s nápisom Slovenská republika ďakuje. Voľným pokračovaním príbehu bol následný odsun Židov vo vagónoch pre dobytok do vyhladzovacích koncentračných táborov v Poľsku.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
