Obnovená podoba tejto ideológie býva niekedy opisovaná ako nová forma fašizmu, inokedy ako legálne autoritárstvo, keď sa používa zákon proti zákonu, aby sa potlačovali niektoré slobody, alebo tiež autoritárske libertariánstvo, kde princíp ochrany práv jednotlivca paradoxne nadobúda podobu obmedzovania demokracie, deľby moci a občianskych slobôd (Peter Thiel, Elon Musk).
Znova sa vynárajú príbehy o úpadku Západu, čiže konzervatívna panika slúžiaca na získanie verejnej mienky v prospech reštriktívnych opatrení. Ich súčasťou je podnecovanie paranoje. Migrácia býva vykresľovaná ako invázia ničivých hord, z obývateľných miest sa robia nočné mory plné vraždenia a z wokizmu (zvyšovanie povedomia o nespravodlivostiach vyplývajúcich z inej rasy, rodu či identity) hrozba na úrovni totalitarizmu.
Táto taktika „bláznivej pravice“ úmyselne vytvára v spoločnosti napätie prostredníctvom šírenia falošných správ, strachu a podnecovania pohoršenia. Z toho dôvodu je podľa rakúskeho novinára Roberta Misika kľúčové nebojovať o zradikalizovaného voliča s krajnou pravicou, aby sa nepreberal jej jazyk a pohľad na vec a nedochádzalo k jej posilňovaniu, ale namiesto toho upokojovať rozhorčenú diskusiu.
Tvrdenie, že už bude iba horšie, že sa s tým nič nedá robiť, tak nech sa stará každý o seba, nielenže nikam nevedie, ale problémy ešte zhoršuje. Pesimizmus potvrdzuje autoritársky naratív o potrebe extrémnych riešení. Pocit bezvýchodiskovosti musí nahradiť sebakritická podpora demokratických hodnôt, ako je deľba moci a občianska spoločnosť, priznanie chýb liberálnej demokracie a obnovenie dôvery v pokrok a optimizmus.
V časoch, keď politiku ovláda túžba po pomste, javiaca sa ako predzvesť boja všetkých proti všetkým či občianskej vojny, je potrebné systém – teda jeho demokratické inštitúcie – stabilizovať. Michel Foucault kedysi ironicky písal o potrebe spoločnosti brániť sa proti nevhodným vnútorným nepriateľom. Dnes je potrebné ironizovať Foucaulta a naozaj brániť spoločnosť, aby ešte ostalo niečo spoločné.
To si žiada zakaždým kritizovať nedodržovanie zákona (tými, ktorým jeho prekračovanie nevyhovuje proti tým, ktorí z toho profitujú), spájať rôznorodých voličov bez vyvolávania zbytočných konfliktov a podporovať ekonomické politiky, prinášajúce hmatateľné zlepšenie životov ľudí. Cieľom politiky nemá byť boj zúfalcov radikalizovaných strachom, ale zápas o slušnosť – o väčší ohľad na druhých, ako sú chudobní, seniori, ženy, menšiny.
Slovami konzervatívneho básnika W. B. Yeatsa „všetko sa rozpadá, stred sa rúca zvnútra“. Preto potrebujeme zastaviť eróziu spoločnosti, aby sme vôbec mali na čom stáť.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
