Zvláštne, ako sa slovo „toxicita“ rozšírilo. Pred takými pätnástimi či dvadsiatimi rokmi mohli byť toxické chemické látky alebo skládky odpadu. V súčasnosti sú už toxické neviditeľné javy: myšlienky, názory, ideológie, emócie, zvuky, vzťahy, atmosféra v kolektíve.
Ak niekto niečo označí za toxické, znamená to, že sa mu daná vec nepáči. Vyjadruje subjektívny, emóciami vyživovaný názor na čosi, čo sa iným ľuďom, s inou náturou môže páčiť, ba môžu to považovať za pozitívne, prospešné. Problém, a dosť vážny, spočíva totiž v tom, že ak niečo označíme za toxické, nevyznie to ako vyjadrenie nášho súkromné názoru, ale ako fakt, ako pravda, s ktorou aj tí druhí musia súhlasiť. Povedal by som, že nadmerné používanie slov „toxicita“ a „toxický“ spôsobuje len ďalšiu toxicitu.
Obzvlášť vo sfére medziľudských vzťahov je viac ako náročné zhodnúť sa na tom, čo je skutočne toxické. Na pracovisku sa vám zdá, že šéf je toxický, lebo sa nespráva v zhode s vašimi súkromnými predstavami. Ak patríte medzi tých súdnejších, spravíte si prieskum medzi kolegami, aby ste zistili, ako to vidia oni. Spolupracovníci s vaším názorom budú, samozrejme, súhlasiť, veď šéfov nikto nemá rád, šéfovia sú arogantní a nekompetentní, sú to ambiciózne indivíduá, inak by nesedeli v tom kresle, v ktorom sedia, a čo už je to za človeka, ktorého jedinou túžbou je byť riadiacim pracovníkom? Lenže asi aj sami si viete celkom dobre domyslieť, aká situácia by nastala, keby ste kolegov požiadali, aby aj pred samotným šéfom (prípadne písomne) potvrdili, že za pokazený vzduch na pracovisku môže predovšetkým on.
Nechajme však šéfov šéfmi a namierme naše zväčšovacie sklo na našich najbližších spolupracovníkov. Jeden sa správa tak, druhý onak. Jeden, nazdávaš sa, donáša vrchnosti, druhý šíri klebety, ohovára, podrýva. Možno je to naozaj tak, ale čo ak je to len vaša domnienka?
Čo ak sa vám iba zdá, že všetci sú proti vám? Čo ak správanie ľudí vo vašom okolí je iba reakciou na to, čo vyžaruje z vás? Čo sa vám nepozerajú do očí a čo ak nehovoria úplnú pravdu len preto, lebo na základe toho, ako ste sa správali doteraz, predpokladajú, že keby s vami nezaobchádzali v rukavičkách, urazili by ste sa, prípadne by ste sa uchýlili k pomste? Čo ak zdrojom toxicity na vašom pracovisku ste práve vy, čo hovoríte, že vaše pracovisko je také toxické, že to tam už dlho nevydržíte?
Jan Amos Komenský v knihe Labyrint sveta a raj srdca opísal množstvo foriem toxického správania. Režisér Otakar Vávra priam strašidelne stvárnil posolstvo Komenského knihy v surreálnej scéne, v ktorej sa ľudia bezcieľne prechádzajú po námestí, venujú sa nezmyselným činnostiam, klbčia sa, predvádzajú sa jeden pred druhým, pričom všetci majú na tvárach masky. Keď si ich zložia, ukážu sa nám také spotvorené tváre, aké ani v amerických hororoch nevidno.
Svet je asi nielen podľa Komenského bludisko, a útočisko pred celým tým absurdným huriavkom možno hľadať len vo vlastnom srdci. Pokiaľ je tam ešte miesto pre netoxický cit či úmysel.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
