Bratislava je stále na vzostupnej trajektórii počtu áut na cestách, nielen vďaka „taxíkom“. Má to veľa príčin, určite medzi ne patria i mestské politiky. Parkovacou počnúc – vo svete unikátny nárok domácnosti na tri „rezidenčné“ autá, nízky poplatok za prvé i smiešna horná hranica hodinového parkovania. Za posledných šesť rokov sa nedvíhala cena parkovacích poplatkov, zato cena lístkov MHD dvakrát. A pre veľa obyvateľov sa zásadne nezvýšila jej rýchlosť či dostupnosť.
Magistrát má svoj podiel viny na extenzívnom rozvoji mesta do šírky, do polí na okraji a satelitov. Tam všade majú vzniknúť desaťtisíce nových bytov. A bez adekvátnej koľajovej infraštruktúry na cesty pribudnú desaťtisíce áut. Tým viac, že štát intenzívne buduje kapacity pre autá smerujúce do mesta – R7 už presunula časť cestujúcich z vlaku do auta.
Ešte horšie je to s osvetou. Kolóna áut je problém nielen pre motoristov, ale aj tých okolo. Primátor doteraz napriek opakovaným prísľubom nemeria kvalitu ovzdušia a údaje SHMÚ sú skôr zlý vtip. Pritom práve toto by mohol byť silný argument pre verejnosť. Paríž nedávno zverejnil, ako výrazne sa zlepšilo ovzdušie v meste v dôsledku razantných politík smerujúcich k utlmovaniu automobilovej dopravy.
Bratislava však ide inou cestou. Exhaláty skôr bagatelizuje: vedľa najfrekventovanejších ciest stavia oddychové zóny a športoviská. Potom sa nečudujem, keď vidím, ako určite milujúci rodič nechá pobehovať deti vedľa výfuku dlho naštartovaného auta. Hoci obláčiky dymu cítiť na desiatky metrov.
Moderné mestá dávno pochopili, že budovať ďalšie a ďalšie jazdné pruhy „pomôže“ len lokálne a nakrátko. Je to spoľahlivá cesta do dopravného pekla.
Moderné mestá dávno pochopili, že budovať ďalšie a ďalšie jazdné pruhy „pomôže“ len lokálne a nakrátko. Je to spoľahlivá cesta do dopravného pekla. A tak, naopak, v centrách uzatvárajú cesty pre autá či už úplne, alebo redukujú jazdné pruhy, parkovacie možnosti a podobne. Vytláčanie áut však naráža v Bratislave na tranzitnú dopravu.
A tým sa vraciam na úvod. Dopravná infraštruktúra mesta je v širšom centre dlhodobo na hranici priepustnosti a je i úzkym hrdlom pre MHD. Žiaľ, primátor úplne odignoroval tento problém. Sedem rokov slovo severný obchvat ani nespomenul (hoci ho obsahuje i jeho volebný Plán B), nezískal ani len dáta, aké by mesto potrebovalo. Teraz ukazuje na štát, nech postaví (problematický) diaľničný tunel, o ktorého rentabilite a užitočnosti pre mesto sú medzi odborníkmi pochybnosti.
A budúcnosť nie je o nič ružovejšia – jeho možní protikandidáti sú na tom „dopravne“ hádam ešte horšie. Jeden chce proti kolónam stavať ďalšie jazdné pruhy, plány ministra dopravy nie sú o nič menej bizarné. Prekáža mu cyklopruh na úkor áut a nielenže tlačí na onen diaľničný tunel (posudok jeho zmysluplnosti nepotrebuje), motal čosi o železničnej stanici v Malackách, a teraz chce robiť spornú kozmetickú „rekonštrukciu“ železničnej stanice. Kto na ňu zavíta v nedeľu večer a vidí davmi upchaté úzke peróny a schodiská, neuverí, že toto sa má zachovať. I keď možno je to zámer – na vlak tam čaká množstvo študentov na ceste do Čiech. Nech si dobre rozmyslia, či sa chcú vrátiť.
Do komunálnych volieb ostáva rok. Nedávna zápcha môže byť užitočná – kandidáti na primátora majú šancu pripraviť a ponúknuť svoje dopravné riešenia. Mimochodom, v Prahe a Brne boli cestné obchvaty hlavnou témou volieb.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
