Zle sme na tom aj pri zúžení porovnávania iba na bývalé socialistické štáty, ktoré do roku 1990 podobne ako u nás naivne snívali o blahobyte v rámci diktatúry proletariátu. Z týchto krajín je na tom pri odmeňovaní vysokoškolákov najlepšie Slovinsko (25 825 eur), Estónsko (23 644 eur) a ČR (21 779 eur). Paradoxne sa pred nami už ocitlo aj Rumunsko (13 333 eur) a Bulharsko (16 521 eur). Na predposlednom mieste hodnotiaceho rebríčka je Maďarsko (13 149 eur). Bulharsko a Rumunsko pritom vždy boli považované za najchudobnejšie štáty EÚ, kým sa na koniec porovnávaného peletónu nedostalo Slovensko.
Pritom pokiaľ ide o ročný plat zamestnanca bez ohľadu na vzdelanie, predstavovala hrubá mzda zamestnanca u nás v roku 2024 sumu 20 287 eur, v Maďarsku 18 481 eur, Grécku 17 954 eur a Bulharsku 15 387 eur. Z uvedeného vyplýva, že Slovensko nie je pre vysokoškolsky vzdelaných jednotlivcov v porovnaní s ostatnými členmi EÚ vôbec prívetivé.
Pokiaľ ide o vízie v roku 2026, naše nelichotivé hodnotenie nebude lepšie. Dôvodom sú plánované konsolidačné rozpočtové opatrenia, ktoré budú znamenať zvýšenie daňovej záťaže najmä pre stredné príjmové skupiny obyvateľstva. Od januára zamestnancov čaká zvýšenie zdravotných odvodov o jedno percento, ako aj prudšie znižovanie nezdaniteľného minima v ročnom zúčtovaní dane z príjmov jednotlivcov. To pomáha ľuďom s nízkymi a so strednými príjmami znižovať daňový základ a tým zvyšovať ich čisté príjmy.
Ak bude mať jednotlivec v roku 2026 základ dane po odpočítaní povinných odvodov vyšší ako 26 367 eur brutto ročne, bude už považovaný za kvázi milionára, ktorému bude krátené ročné nezdaniteľné minimum predstavujúce 5 966 eur ročne.
Začíname čoraz viac zaostávať napríklad za Rumunskom, pre ktoré je v posledných rokoch príznačný veľký dopyt po vysokokvalifikovanej pracovnej sile, čo motivuje, podobne ako v Poľsku, k návratu zo zahraničia veľký počet vysokoškolákov, kde predtým študovali či pracovali. Často ide o zamestnancov v IT sektore, ktorých návrat domov podporuje na rozdiel od Slovenska vyššia dostupnosť obstarania vlastného bývania za cenovo dostupných podmienok. Vysoké ceny realít sú u nás poháňané o. i. aj zvýšením DPH pri kúpe bytu z 20¤% na 23¤%. Spolu so zvyšovaním daňového zaťaženia sú to argumenty vyháňajúce vysokoškolsky vzdelanú pracovnú silu za hranice.
Slovenská ekonomika založená prioritne na sile svalov a pracovných pozíciách na montážnych linkách logicky naráža na hranice únosnosti. Nehovoriac o tom, že veľkú časť pracovných miest obsadzujú cudzinci z tretích krajín. Veľká časť zamestnávateľov na vytvorenie týchto pracovných miest získala na obdobie niekoľkých rokov od štátu investičné stimuly v podobe daňových prázdnin či dokonca štedrých dotácií až do výšky 50 % celkových pracovných nákladov – na úkor prehlbovania deficitu verejných financií. Rozšafné poskytovanie pomoci však onedlho bude narážať na mantinely minimálnej firemnej dane vo výške 15 %, týkajúcej sa aj nadnárodných spoločností.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
