Slováci v tejto vekovej skupine dosahujú príjem 11 916 eur, čo je o 4 609 eur menej ako v Poľsku, respektíve o 4 606 eur menej ako v ČR. Keďže do úvahy sa berú všetky príjmy, a nie iba penzie, môžu byť tieto údaje skreslené.
Slovenskí seniori majú priemerne vyššie čisté príjmy ako domácnosti s deťmi, kde rodičia zarábajú výrazne menej, ako predstavuje priemerná mzda v SR. Najslabšie ročné príjmy v rámci krajín EÚ majú seniori v Lotyšsku (9 948 eur), Bulharsku (10 583), Maďarsku (11 017) a Estónsku(11 049). Najlepšie sú na tom seniori v Luxembursku (47 773 eur), Rakúsku (27 843), Holandsku (22 304), vo Francúzsku (22 235) a v Nemecku (21 891).
Výhodou našich seniorov je veľmi vysoký podiel vlastného bývania, ako aj skutočnosť, že z penzií sa u nás neplatia zdravotné odvody a dane z príjmu.
Budúcnosť môže urobiť prievan v peňaženkách penzistov, najmä pokiaľ ide o náklady na energie a lieky. Priemerný dôchodok už ani dnes nestačí, obdobne ako vo vyspelých západoeurópskych krajinách, na úhradu nákladov v domovoch sociálnych služieb. Preto čoraz viac rodín musí pobyt rodičov v nich, ako aj náklady na opatrovateľskú službu dotovať každý mesiac zo svojich príjmov. Dofinancovanie nákladov z rozpočtov samospráv a zo Sociálnej poisťovne (SP) bude v nasledujúcich rokoch vzhľadom na enormný deficit verejných financií a nevyhnutnú potrebu konsolidácie čoraz ťažšie.
Príjmy SP dlhodobo nepostačujú na výplatu celého spektra penzií, čo si vyžaduje napriek pomerne nízkej nezamestnanosti miliardové štátne dotácie. Deficit SP by mohol byť o cca 100 miliónov eur ročne nižší, keby štát zaviedol ročné zúčtovanie sociálnych odvodov, ako je to v zdravotnom poistení, sprísnil vyplácanie vdovských a vdoveckých dôchodkov, ak manželstvo trvalo kratšie ako päť rokov. Od roku 2026 sa plateniu aspoň minimálnych odvodov dôchodkového poistenia nevyhnú nízkopríjmoví živnostníci, ale to nevyrieši problém „švarcsystému“, kde popri oficiálnej minimálnej mzde zamestnanec časť odmeny za prácu dostáva načierno bez platenia odvodov a daní.
Dielo skazy v rozpočte SP nastalo v rokoch 2023 a 2024, keď rozšafne nastavené parametre predčasných dôchodkov motivovali desaťtisíce ľudí k ukončeniu zamestnania a odchodu do penzie.
Od roku 2026 začne SP pravidelne posielať oficiálne listy s názvom dôchodková prognóza. Poistenci SP tým získajú prehľad o tom, aká penzia ich očakáva v starobe vrátane renty z penzijného sporenia v 2. pilieri a po roku 2028 aj z 3. piliera doplnkového dôchodkového sporenia. To bude zohľadňovať skutočnosť, že ľuďom študujúcim po roku 2003 sa obdobie štúdia nebude počítať do výpočtu dôchodku, rovnako ako obdobie evidovanej nezamestnanosti. To bude mať vplyv na ich nižšie penzie.
Otázne je, nakoľko bude dôchodková prognóza dostatočne dôveryhodná, keď informácie uvedené v písomnej informácii SP o stave individuálneho účtu poistenca k 31.12. 2003 pod názvom „Podmienky nároku na starobný dôchodok“ sa v časti definujúcej určenie priemerného osobného mzdového bodu stali po pár rokoch od doručenia dokumentu SP bezcennými.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
