Francúzi pritom v Alžírsku skutočne páchali strašné veci. Napríklad počas dobývania v prvej polovici 19. storočia používali plyn, aby zabili ľudí skrývajúcich sa v jaskyniach. Keď sa Alžírčania neskôr postavili na odpor počas Mokraniho povstania, Francúzi povstanie brutálne potlačili, vynútili si pokutu a obsadili ďalšie alžírske územie francúzskymi osadníkmi. Masakre v Sétife a Guelme v máji 1945 vraždiace protikoloniálnych demonštrantov napokon viedli k úspešnej alžírskej vojne za nezávislosť.
Právnik Raphael Lemkin, ktorý zaviedol termín genocída, takto označil aj francúzske pôsobenie v Alžírsku a neúspešne sa snažil dosiahnuť stíhanie francúzskych predstaviteľov za ich zločiny v OSN.
Alžírsky zákon nemá žiadnu medzinárodnú silu a sám osebe v medzinárodnom priestore mnoho neznamená. Je však súčasťou širšieho volania po reparáciách. Napríklad prezident Nigeru Tchiani bol jednoznačný: „Francúzsko musí v hotovosti splatiť všetko, čo Nigeru ukradlo.“
Po reparáciách za obchod s otrokmi volali predchádzajúci aj súčasný ghanský prezident. Štáty Karibiku na tento účel dokonca ustanovili oficiálnu Komisiu pre reparácie a Africká únia označila reparácie za tému roku 2025.
Slovensko ku kolonizácii Afriky či Karibiku nemá silný vzťah. Na kolonizácii sa nepodieľalo. Ignorovanie tejto témy vo verejnej diskusii však môže byť chybou pre prepojenie súčasných medzinárodných vzťahov s tými minulými.
Nejde pritom len o otázku morálky. Kolonializmus plynule prešiel do neokolonializmu a jeho súčasťou sme aj my. Netreba nás masakrovať, zisky plynú (nielen) západným investorom s naším súhlasom. My zasa máme k dispozícii lacné zdroje vďaka nespravodlivému medzinárodnému obchodu.
V politike sa však operuje aj s morálkou. Práve tá údajne odlišuje súčasnú koalíciu od opozície. Kým premiér nemá vo zvyku morálku ťahať do politiky a ak práve nezneužíva kultúrne témy, viac sa venuje tým chlebovým, Progresívne Slovensko sa oháňa ľudskými právami až príliš často.
Tým zo seba robí jednoduchý terč pre obvinenie z pokrytectva. Nezabúdajme, že významným európskym spojencom PS je francúzsky prezident Emmanuel Macron. Ten v roku 2017 na návšteve Alžírska uznal kolonizáciu za zločin proti ľudskosti, ale keď sa stal prezidentom, odmietol sa za tento zločin čo i len ospravedlniť. Ako je možné, že ho PS doteraz verejne neodsúdilo? Je azda PS za to, aby zločiny kolonializmu ostali nepotrestané?
Odpovedať si je zbytočné. Nečakajme, že za zatratencov tejto zeme bude bojovať niekto iný než oni sami.
