Zmenšené, stenčené a celkom zmiznuté ľadovce nemenia život iba návštevníkom veľhôr. Keď sme po štyroch desaťročiach zopakovali trojmesačný prechod karpatského hrebeňa od srbského Nišu po Devín, do očí nám udrelo, ako mnohé pramene sa viditeľne zoslabili, zmenili sa na slziace skalky, iné vyschli alebo sa celkom vytratili. Staré zápisky a nákresy sa ukázali zbytočné. Tu nešlo o stav počas jednej horúcej a suchej sezóny, ale o dlhodobý trend. A to napriek tomu, že karpatskú prírodu nepríjemne prekvapujú po suchých týždňoch veľmi intenzívne a neraz ničivé lejaky, ktoré sa neusadia v pôde, ale splavujú ju dole.
Obidva príklady patria k nespochybniteľným faktom. Vo verejnej diskusii sa sporíme o tom, do akej miery zmenu klímy spôsobili prírodné cykly a do akej miery za to môže pán tvorstva, ako sa radi nazývame. Aj keby sa Homo sapiens na tom všetkom podieľal omnoho menej, ako si myslíme, je nezodpovedné, neracionálne a neetické dívať sa na svet so založenými rukami.
Na druhej strane sa vo verejnom priestore presadzuje sebabičovanie, preceňovanie ľudských nielen tvorivých, ale aj deštrukčných síl. K tomu sa pridáva neurotické panikárenie, naskakovanie na módne vlny aktivizmu a strata zdravého rozumu, ktorý najlepšie pomáha v ťažkých chvíľach. A odtiaľ je už iba krok k nerealistickým opatreniam, ktoré často pomáhajú viac podnikateľskej loby ako prírode a ľuďom. Tak sme na starom kontinente dospeli do situácie, v ktorej neexistuje konsenzus, čo s týmto stavom robiť. A bez toho sa v demokratickej spoločnosti ťažko presadzujú užitočné kroky.
Pre mladú generáciu to znie nostalgicky a neuveriteľne, ako Matka Príroda obdarovávala nielen slovenské hory, mestá a aj južné dediny snehom. V januári 1987 sa naše hlavné mesto pasovalo s kalamitou, keď ho pokryla (a to nepreháňam) vyše metra hrubá biela chladná perina. Terajšie dni, keď sa zabielili polia aj ulice, patria skôr k výnimkám.
Sneh je nielen krajinotvorným estetickým prvkom, ale zakrýva aj neporiadok, špinu a nedokončené sfušované práce počas teplejších mesiacov. Až dlhšie sálajúce slnko vráti našim sídlam pôvodnú tvár a pravda sa ukáže.
Nemusíme sa držať iba zrážok. Naši vládcovia, a to je už jedno, či sa na svoj post dostali po autokratických cestičkách, alebo na základe športovo-férových volieb, zatvárajú si oči pred problémami, ktoré sa kopia z roka na rok. A ostatní občania im niekedy pri tom asistujú. A k tomu navyše sa presadzuje vo verejnom priestore nešťastná tzv. politická korektnosť, na základe ktorej mnohé vážne spoločenské boľačky zakrývame. O niektorých témach nediskutujeme, bojíme sa pomenovať nepríjemné fakty, aby sme niekoho neurazili, aby nás niekto verejne, hoci evidentne nespravodlivo, osočoval. Pritom sa na rozličných pódiách nevytŕča jeden nahý kráľ, ale kopa falošných prorokov, ktorí sa za kráľa považujú.
Malý sneh nezakryje veľké problémy, ale aj tak sa z neho tešme.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
