Ak sa pozrieme na vývoj preferencií, všimneme si, že podpora oboch táborov sa v zásade nemení. Situácia v hospodárstve, zdravotníctve či v kultúre vplyv nemá. Podľa opozície vraj koaličných voličov tieto veci nezaujímajú. Niečo je pravdy na tom, že citlivosť voličov (niektorých) opozičných strán je napríklad vyššia voči korupcii alebo zlyhaniu vlastných.
Väčší problém vidím inde. Kritika nestačí. Chýba schopnosť presvedčiť, že by vedeli spravovať krajinu lepšie. Tým nemyslím len nestabilitu ostatných „opozičných“ vlád, ale aj konkrétne predstavy o tom, ako by riešili veci oni. A opäť nemám na mysli len vyrovnanie sa s tým, čo im zanechá terajšia vláda a ako podobným excesom zabrániť do budúcna – asi sotva bez trestnoprávnych dôsledkov. Problém je širší.
Príkladom je nedávno dokončený tunel Višňové. To, že výstavba trvala tak dlho, je celkom výstižná správa o stave krajiny. Pri hľadaní vinníka oba politické tábory ukazovali jeden na druhý, ale asi najhoršie zareagovalo Progresívne Slovensko. Zamorili sociálne siete fotografiami svojich členov: teraz a pred 27 rokmi, zrejme ako vizualizáciu dĺžky doby. Zdá sa, že vyrásť z puberty nie je pre túto stranu jednoduché.
Čakal som dospelejšiu reakciu: komplexný súbor legislatívnych opatrení, ktoré by urýchlili výstavby, ale súčasne neznížili ochranu prírody ani zdravú súťaž. Keď sa to dá inde, iste by to šlo aj u nás, hoci doterajšie pokusy zásadný zlom nepriniesli. Ostatne, zdĺhavosť výstavby si PS aj samo overilo v Bratislave, kde je súčasťou vládnucej koalície.
Naopak, sympatie u mňa vzbudzuje občianska platforma Otvorená Kultúra! Tá v rámci svojho Plánu obnovy a odolnosti kultúry pripravuje opatrenia na prvých 100 dní, prvý rok i celé funkčné obdobie novej vlády. Uvidíme, ktoré opozičné strany si ho osvoja. Na veľa „kultúrnych“ otázok majú veľmi odlišné názory. Pripomeniem vyjadrenie predsedu KDH, že LGBTI+ je rovnaká pliaga ako korupcia, či prijatie dvojpohlavnej ústavy. Rozdiely terajší premiér kedykoľvek rád účelovo využije. Aj celkom rafinovanými spôsobmi.
V Taliansku som zvykol počúvať verejnoprávny kanál Rai 3, jedinú stanicu zameranú na kultúru. Kamaráti ma vtedy zorientovali. Rozhlasové kanály si delili politické strany a táto pripadla (opozičným) komunistom s tým, že „aj tak ju nikto nepočúva“. U nás je to inak. Na čelo verejnoprávneho rozhlasu bol nedávno dosadený človek blízky KDH (asistent poslanca tejto strany). Asi premyslený ťah. Jedným z jeho prvých opatrení bola celkom výrazná rana pre slovenskú kultúru. Dotkla sa jediného primárne kultúrneho Rádia Devín. Priemerne ho počúva viac ľudí, ako je denne návštevníkov divadiel, koncertov a galérií dohromady. Obľúbená relácia – trojhodinové ranné Ladenie – teraz končí. Aj poslucháčom žijúcim v odľahlých častiach krajiny prinášalo aktuálne kultúrne správy, živé rozhovory a kritické reflexie umenia. Nahradia ho „umelecko-vzdelávacie relácie“.
Pripomína to súčasnú politiku FPU voči kultúrnym časopisom. Ten až 12. januára uzavrel výzvu na ich podporu na tento rok. Termín zverejnenia výsledkov rovnako ako ich (nie len dovtedajšia) existencia sú neisté. No na rozdiel od neho Devín riadi človek „opozície“.
