Výzvu nejsť do práce, školy či obchodu, vydanú koalíciou odborov, náboženských skupín a komunitných organizácií si vypočuli desaťtisíce obyvateľov mesta, ktoré sa vybrali do ulíc napriek treskúcej zime –20°C.
Protestujúci vyšli zo solidarity k imigrantom unášaným ICE a z nesúhlasu s pošliapavaním svojich občianskych práv. Do demonštrácie sa zapojili pracujúci, niekoľko stoviek zatvorených podnikov či predstavitelia cirkví. Asi stovka duchovných dokonca na znak občianskej neposlušnosti zablokovala letiskový terminál, prostredníctvom ktorého malo dochádzať k deportáciám. Účastníci tiež kritizovali veľkoobchody, ktoré umožnili úradom imigrantov zatýkať, a zaviazali sa nenakupovať u nich.
Podľa občianskoprávnych skupín sa každodenný život Američanov zmenil na okupáciu. Federálni agenti zatýkajú ľudí v školách, kostoloch, v predajniach potravín, na zastávkach či dokonca v nemocniciach. ICE vyhostilo alebo donútilo k vyhosteniu už viac ako 2 milióny nelegálnych prisťahovalcov. Väčšinu zadržaných a odsunutých osôb tvoria prisťahovaleckí zamestnanci a len veľmi málo z nich má záznam v trestnom registri. To následne zamestnávateľom spôsobuje náhly nedostatok pracovnej sily a chaos.
Na identifikáciu osôb podozrievaných z nelegálneho pobytu v krajine používajú úrady aplikáciu na rozoznávanie tváre. Cez ňu si agent o hľadanej osobe môže v databáze vyhľadať množstvo informácií, ako je dátum narodenia a meno dotyčného, mená jeho rodinných príslušníkov či štátne občianstvo. Vláda pritom priznala, že uchovávané fotografie nemusia zodpovedať zadržaným, takže môže dochádzať k omylu pri identifikácii aj legálnych obyvateľov USA. Výskum MIT (Massachusetts Institute of Technology) navyše ukázal, že miera chybovosti pri identifikácii žien s tmavšou pleťou je až 34 %.
Neurčité informácie však môže zneužiť vláda na zastrašenie svojich odporcov, či tých, ktorých by považovala za nedostatočne vlasteneckých. (Mimochodom, technológiu rozpoznávania tváre využíva i čínska vláda či izraelská armáda na masové sledovanie Palestínčanov.) Hoci sa sledovacia technológia môže časom zdokonaliť, jej cieľ ostáva zachovaný – zmeniť predsudky na zákonnú segregáciu a zabrániť demokratickým spojenectvám kontrolovať moc. Zabezpečiť, aby sa nízkopríjmoví belosi postavili za superbohatých.
Napokon, Trump v oboch volebných obdobiach znížil dane korporáciám a bohatým, čo ho donútilo zoškrtať sociálne výdavky štátu. Znížil rozpočet úradov zaoberajúcich sa zdravotníctvom, bývaním, vzdelávaním, vedou či životným prostredím. To následne zvyšuje finančné náklady bežných ľudí. Vláda znížila dotácie základným školám, granty a štipendiá univerzitám, zrušila potravinovú pomoc 40 miliónom najchudobnejších Američanov, väčšinou deťom, seniorom a postihnutým. Preto sa Trumpovi hodí povedať, že to imigranti „otravujú krv národa“.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
