Kadekto to kadekde napísal, no ja to aj tak napíšem ešte raz: umelá inteligencia nie je inteligentnejšia ako človek. Dokonca to nie je ani len inteligencia, ako vravieva jeden môj priateľ, bývalý IT zamestnanec nadnárodných firiem.
Tento môj priateľ hovorí len to, čo by sme všetci mali veľmi dobre vedieť: umelá inteligencia nie je inteligentná preto, lebo nemá vlastné, samostatné, originálne myšlienky. A navyše to, čo predvádza, nie je myslenie, iba simulácia myslenia. Okrem toho, skutočná, úplná ľudská inteligencia nemá len racionálnu, ale aj emocionálnu a spirituálnu rovinu.
Umelá inteligencia pracuje len s informáciami. S tými faktami, slovami, slovnými spojeniami, ktoré má k dispozícii. Tie omieľa dookola, rozširuje ich, kombinuje, obmieňa. Stačí odpojenie od elektriny alebo výpadok prúdu – a hneď zmĺkne.
Bohužiaľ, niektorí stredoškolskí i univerzitní študenti, zabúdajú na to, že „to niečo“ s čím komunikujú, nie je živá, samostatne mysliaca bytosť. Je to len mračno povrchných informácií v pohybe. Nie je to priateľ a zatiaľ mu je celkom ľahostajné, či ľudstvo vyhynie, alebo prežije. Bohužiaľ, aj jedinci, ktorí na nejakej úrovni či už v štátnom úrade, vo firmách, v školách i nemocniciach úradujú, to jest rozhodujú o životoch druhých.
Skeč z komediálneho seriálu Little Britain, v ktorom úradníčka stránkam na všetky možné žiadosti odpovedá zamietavo, lebo počítač povedal nie, už ani nevyznieva komicky. Ak v nejakej inštitúcii narazíte na počítač, ktorý hovorí nie, tak sa môžete postaviť aj na hlavu, lebo ľudia určitej dosť pochybnej inteligenčnej úrovne sa rozhodli, že komputer sa nikdy nemýli. Je to precízny stroj, a nie vrtkavá ľudská myseľ, ktorá vždy hľadá nejakú obchádzku, väčšinou na hrane zákona. Preto, podľa byrokrata, počítač je múdrejší ako človek, pokojne mu možno zveriť dozor nad životmi občanov.
Samozrejme, nemožno pochybovať o tom, že pamäť akejsi elektronickej haraburdy, ktorá dokáže simulovať ľudské myslenie, pojme do seba viac informácií ako ľudská pamäť. Schválne píšem pamäť, a nie mozog.
Mozog má pamäťovú časť, čiže zodpovedá za činnosť pamäti. To je však len jedna z jeho funkcií. Inak pracuje s nedozerným množstvom neslovných, nefaktických, nečíselných či podprahových informácií. Okrem myslenia a spracúvania emócií a vnemov „venuje“ sa aj riadeniu seba a celého ľudského organizmu. Ľudská pamäť zasa skladuje veci, ktoré by počítač možno vyhodnotil ako nepoužiteľné. Ako napríklad spomienky, emócie, duchovné zážitky. Lenže pokiaľ ide o skladovanie rôznych dát, umelá pamäť je „informovanejšia“ ako bežne používaná časť našej mysle.
Informácia sa však nerovná poznaniu a poznanie sa nerovná múdrosti. Ak si teda myslíme, že strojom napodobňovaná inteligencia je múdrejšia než my, znamená to, že sa vzdávame ambície budovať si vlastnú múdrosť, čím sa zároveň vzdávame aj slobody a právo rozhodovať o nás prenechávame digitálnemu otrokárovi.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
