Obnoviteľné zdroje v nevýhode
Prvé, čo by sme si asi mali v uvedomiť, je „štartovacia pozícia“ obnoviteľných zdrojov na Slovensku. Sú v nevýhode. V krajine, kde bývalý režim investoval po desiatky rokov miliardy korún do rozvoja jadrovej energetiky a ťažby uhlia, jednoducho nemôžu obnoviteľné zdroje, ktoré vtedy nedostali ani halier, vyrovnať svoj ekonomický hendikep zo dňa na deň.
Niekdajšie priame štátne financovanie a ďalšie roky nepriamych dotácií sú ešte stále významnou konkurenčnou výhodou jadra a uhlia oproti iným energetickým zdrojom. Dodnes totiž platí, že každý nový zdroj, postavený od základu po roku 1989, ťahá v porovnaní s tými „starými“ za kratší koniec.
Druhá vec, ktorú treba pri porovnávaní výrobných cien v jednotlivých zdrojoch energie posudzovať, sú vstupné náklady. Ak totiž do ceny obnoviteľných zdrojov započítame všetko a do cien energie z jadrových a uhoľných elektrární budeme zohľadňovať iba niektoré náklady, potom nepochybne bude cena energie z obnoviteľných zdrojov vychádzať vyššia.
Na Slovensku stále nie je jasné, aké vzorce sa používajú a aké vstupné náklady sa započítavajú vo výslednej cene „lacnej“ energie vyrábanej v atómkach. Ak by sme do ceny energie z jadra skutočne započítali všetky štátne dotácie, záruky, reálnu cenu likvidácie jadrovoenergetických zariadení a vysoko rádioaktívnych odpadov, bol by výsledok porovnávania výrobných cien jadra a obnoviteľných zdrojov výrazne odlišný.
Záťaže energetickej závislosti
Tretia vec, na ktorú sa v diskusii o obnoviteľných zdrojoch často zabúda, je ich širší rozmer v oblasti trvalo udržateľnej ekonomiky, sociálnych vecí a regionálneho rozvoja. Skúsenosti zo štátov, ako je napríklad Nemecko, kde obnoviteľné zdroje využívajú dlhšie a vo väčšej miere ako my, dokazujú, že už dnes poskytujú stabilnejšie pracovné miesta väčšiemu počtu ľudí ako jadrová energetika.
Namiesto jednej centralizovanej výroby obrovského množstva energie obnoviteľné zdroje predstavujú viacero menších výrobných kapacít decentralizovaných v rozličných oblastiach. Preto tieto „ekologické“ zdroje hrajú významnú úlohu aj v regionálnom rozvoji a znižovaní výrazných regionálnych ekonomických a sociálnych rozdielov.
V neposlednom rade strategickým záujmom nášho štátu je znižovať energetickú závislosť od dovozov energetických surovín – ropy, zemného plynu, uhlia a jadrového paliva zo zahraničia. Sústavne totiž rastú ich ceny a pretrváva politická nestabilita v častiach sveta, ktoré tieto energetické suroviny produkujú. Pritom ide o vyčerpateľné zdroje s limitovanými zásobami.
Ak toto všetko zohľadníme, z dlhodobého hľadiska je každý kilowatt energie, ktorý bude Slovensko schopné vyrobiť využitím domáceho potenciálu obnoviteľných zdrojov, na nezaplatenie.