Je nanajvýš pravdepodobné, že Zeman sa bude ako prezident aktívne angažovať v českej domácej politike. Smerom k zahraničiu sa od neho zasa očakáva predsa len o poznanie ústretovejší postoj k Európskej únii, než aký zaujímal končiaci prezident Václav Klaus. Z tohto faktu by mohli profitovať aj tradične dobré vzťahy Česka a Slovenska.
Zo Zemanovej očakávanej domácej politiky dnes okrem pravicovej vlády Petra Nečasa, v ktorej je Schwarzenberg podpredsedom, bolí hlava paradoxne azda najviac českých sociálnych demokratov, ktorých Zeman kedysi viedol. Otáznik nad vzťahy s Európskou úniou zasa kladú niektoré Zemanove militaristické postoje, ktoré artikuloval počas predvolebnej debaty.
Zeman postavil proti Schwarzenbergovej kampani, v ktorej dominovali české kultúrne a mediálne elity, kampaň zameranú na „všetkých ostatných“. V praxi to však znamenalo, že popri sociálnej rétorike naskočil aj na nacionalistickú vlnu. V tomto mu výdatne nahrával dosluhujúci prezident Klaus, ktorý proti Schwarzenbergovi pomáhal spustiť kampaň zdôrazňujúcu jeho „cudzosť“. Tento motív vyvrcholil anonymným inzerátom, v ktorom sa naznačovalo jeho údajné spojenectvo s lídrom Sudetonemeckého landsmanšaftu Berndom Posseltom. Je však treba pripomenúť, že o tento motív sa čiastočne pričinil aj Schwarzenberg sám necitlivými a nešikovnými vyjadreniami na adresu Benešových dekrétov v jednej z predvolebných debát.
V minulosti bol Zeman výraznou rétorickou i politickou protiváhou pravicovej ekonomickej politiky vlád Václava Klausa. Tieto prezidentské voľby však do istej miery vyhral ako Klausov protežant v boji proti „cudziemu“, „nečeskému“ súperovi. Hoci je Schwarzenberg predstaviteľom zrejme najpravicovejšej straníckej a vládnej politiky od roku 1989, pravo-ľavá konfrontácia bola v jeho súboji so Zemanom prinajlepšom jedným z niekoľkých, nie však najhlavnejším motívom.
Zo Zemanovho víťazstva musí mať zmiešané pocity tá časť sociálnych demokratov, ktorá v posledných rokoch urobila výrazné kroky k emancipovaniu sa od zemanovskej minulosti ČSSD smerom k modernejšiemu poňatiu ľavice. Sociálni demokrati očakávajú, že v ďalších parlamentných voľbách výrazne porazia pravicu, zosobnenú nepopulárnou vládou Petra Nečasa. Ako sa k nim bude správať ich niekdajší líder, ktorý sa čo nevidieť nasťahuje na Hrad? Pripomeňme, že na absolútnom úpadku kedysi mocnej ODS má leví podiel jej zakladateľ Klaus, ktorý počas svojho prezidentského mandátu výrazne ovplyvňoval dianie v nej. Ak by sa Zeman vydal podobnou cestou účtovania so svojimi protivníkmi vo vnútri ČSSD, potom sa jeho víťazstvo môže obrátiť proti českej ľavici viac, ako proti pravici.
Tak či onak, Česko teraz čaká čas triezvenia z ohlušujúcej kampane, v ktorej na oboch stranách zaznievala občas hystéria a temné vášne. Dá sa predpokladať, že väčšina spoločnosti si skôr či neskôr napokon povie: „Veď to boli iba voľby.“ Otázka je, či a kedy sa k tomuto poznaniu dopracuje aj nový český prezident Miloš Zeman.