Najmä tie, ktoré hovoria o ľudskej chamtivosti. Čo je presne prípad slávičej paštéty či presnejšie povedané, švédskych „hovädzích lazaní“, írskych „hovädzích burgerov“ a podobných pochúťok, ktoré boli dodávané do minimálne šestnástich krajín Európy.
V Európe sa dozaista dodnes nájdu ctitelia koňaciny. Napokon, odpor k jej konzumácii vyplýva z kultúrnych predsudkov (podobne, ako sa nám bridí, keď vo východnej Ázii konzumujú psy a mačky), nie zo zdravotných či gastronomických. Problém však je, keď si kúpite výrobok z hovädziny a potom vyjde najavo, že bol ako tá slávičia paštéta: akurát s tým, že v úlohe niekoľkogramového slávika tu bola kravička. Niektoré z „hovädzích lazaní“ švédskej firmy Findus vraj obsahovali dokonca až sto percent koňaciny.
Doterajšie výsledky vyšetrovania sa čítajú ako moderný triler. Jeden z tých, ktorých dej sa presúva z jednej krajiny do druhej v takom rýchlom slede, že človek sa čochvíľa prestáva orientovať už aj v menách hrdinov, nehovoriac o samotnej zápletke.
Mrazené hovädzie potraviny pre švédsku firmu Findus vyrábala francúzska firma Comigel v továrni v Luxembursku, kde sa spracúvalo mäso, ktoré dodal obchodník z Cypru, ktorý ho objednával od svojho subdodávateľa z Holandska, ktorý ho podľa všetkého získaval z bitúnkov v Rumunsku. Prípadne to bolo ešte tak, že Comigel dostával mäso od inej francúzskej firmy Spanghero, ktorá ho mala zasa od svojich vlastných dodávateľov a tí ho získavali tiež z rumunského bitúnku…
Nestratili ste sa v tom ešte? Vitajte vo svete budúcnosti. Vo svete jednotných trhov, jednotného obchodu, jednotných potravinárskych reťazcov, jednotnej chamtivosti.
Nazúrení Íri, ktorí momentálne predsedajú Európskej únii a ktorí medzi prvými objavili vo svojich supermarketoch podobne „vylepšené“ hovädzie burgery, volajú po jednotnej protiakcii. Pochopiteľne; s najväčšou pravdepodobnosťou ide o medzinárodný podvod veľkého rozsahu. No nielen to. Ak tá neoznačená „tajná prísada“ obsahuje veterinárny liek fenylbutazón, môže poškodiť aj ľudské zdravie. Podľa štvrtkovej dohody, ktorú oznámil eurokomisár pre zdravie Tonio Borg, by mali preto najbližších tridsať dní členské štáty testovať DNA výrobkov so spracovanou hovädzinou, aby bol v marci (dúfajme) presne zmapovaný rozsah škôd.
Lenže čo ďalej? Neexistuje lepšia cesta, ako povinné označovanie presného obsahu mäsových výrobkov. Nielen zabalených, ale aj tých, ktoré vám v reťazci pri pulte predajú na váhu. Podaktorí budú možno hovoriť o ďalšom „nezmyselnom bruselskom šikanovaní biznisu“. Treba im odporučiť, aby to hovorili koňom. Ak si chce biznis užívať globalizáciu, ľudia majú právo na ochranu pred globálnymi podvodníkmi.