Keď už pre nič iné, tak preto, lebo zo všetkých výrokov Margaret Thatcherovej ešte z čias, keď obývala známe číslo 10 na londýnskej Downing Street, vrhá možno najdlhší tieň, siahajúci až do nášho dneška.
Západný svet, ktorého súčasťou sme i my, totiž dnes azda najviac času a energie venuje práve hľadaniu alternatív k väčšine toho, čo termín thatcherizmus stelesňoval. Ak by malo naozaj platiť, že alternatíva neexistuje, potom by sme boli všetci v peknej kaši. Akurát, že okrem zúfalcov, ktorí si pletú politiku s ideológiou a ideológiu s vymývaním mozgov, takému nezmyslu nikto neverí.
Bájkam o „zlatom veku“ sa vždy najlepšie darí medzi ľuďmi a generáciami, ktoré ten-ktorý údajný zlatý vek na vlastnej koži nezažili. Našťastie nežijeme v stredoveku, a tak bájky o zlatom veku thatcherizmu, rovnako ako mnohé podobné, ľahko porazí pohľad do údajov, štatistík, svedectiev.
S Veľkou Britániou sa v 80. rokoch neudial žiaden taký výnimočný hospodársky zázrak, ktorý by sa neudial inde na Západe aj bez politiky „bez alternatív“. Niektoré hospodárske ukazovatele sa počas tých rokov zlepšili, iné sa zhoršili, niektoré sa kontinuálne zhoršovali alebo zlepšovali bez ohľadu na to, či na Downing Street sedel konzervatívny, alebo labouristický premiér. Ťažko medzi nimi hľadať aj nejaký podobný do očí udierajúci rozpor medzi báchorkami a skutočnosťou, akým bola zadlženosť Spojených štátov za vlády inej bájnej ikony dnešnej pravice, Ronalda Reagana. Hoci našli by sa humorné vsuvky, ktoré by mohli dnešných vzývačov zlatých vekov zaujímať. Napríklad to, že na konci Thatcherovej vlády bolo v Británii viac ľudí zamestnaných vo verejnom (štátnom) sektore, ako dnes…
Áno, monetarizmus, ktorému Železná lady povolila uzdu ako prvá z politikov „normálnych krajín“, postupne skrotil enormne vysokú infláciu z prvej polovice 70. rokov. Lenže tá medicína sa predáva len v celku, nie po častiach, ako komu vyhovuje. Ten celok sa volá: privatizácia, deregulácia, „liberalizácia“. A to sú už zaklínadlá, ktoré by mali niečo hovoriť aj nám. Presne to je totiž politika, ktorá vo svojich dôsledkoch viedla ku kríze, ktorú práve žijeme. Víťazné ťaženie thatcherizmu sa skončilo poruchami, aké západný ekonomický model nepoznal od veľkej krízy 30. rokov.
Heroizácia alebo, naopak, démonizovanie osoby Margaret Thatcherovej v našich končinách? A načo? O to prvé sa postarajú profesionálne politické plačky, to druhé zasa zariadia tí, čo si nevšimli, že Železná lady ako osoba bola už nejaký ten rok mimo hlavného javiska. A čo sa alternatív týka, tie vždy existovali. Vtedy aj dnes. Našťastie.