Zlaté slová. Len keby vo vládnej praxi nenarážali na seba ako autá pohybujúce sa na jednej ceste všetkými smermi zároveň.
Po zmätku okolo detských prídavkov, pri ktorom ľudia z ministerstiev práce a financií vystupovali ako členovia dvoch rozličných vlád, sa na stôl dostávajú pracujúci dôchodcovia. Treba povedať, že tu si pri výrobe protirečení zatiaľ vystačí Richter sám.
Jeho rezort vraj pripravuje zmenu Zákonníka práce, podľa ktorej budú môcť zamestnávatelia prepúšťať ľudí v dôchodkovom veku a nahrádzať ich mladými kádrami. Tak aspoň znela jeho odpoveď na staronovú ideu, podľa ktorej by zasa malo pre tých zhruba dvadsaťtisíc dôchodcov pracujúcich vo verejnej sfére platiť buď – alebo. Buď chcú poberať plat, alebo starobný dôchodok.
„My nemôžeme ľudí kategorizovať podľa veku, náboženstva, národnosti, pohlavia, ale pripravujem inú vec… ideme doplniť do Zákonníka práce jednu z možností, že bude môcť byť uvoľnený dôchodca z toho titulu, že je v dôchodkovom veku a poberá dôchodok.“ Ak sa vám tiež zdá, že tieto dve Richterove vety, citované z víkendovej televíznej debaty, akosi narážajú jedna do druhej, potom vitajte na ceste, na ktorej autá lietajú všetkými smermi naraz.
Položme si otázku, čo môže asi tak byť hlavným motivačným činiteľom pre väčšinu pracujúcich dôchodcov na súčasnom Slovensku. Žeby číra radosť z chodenia do práce? Nuž pri všetkej úcte, napríklad nášho pána prezidenta jeho práca určite baví, ale jeho prípad asi nebudeme považovať za modelový, však?
Nie. Hlavným motívom väčšiny dôchodcov pracujúcich na pozíciách, na ktoré sa nikto mladší veľmi nederie, je snaha privyrobiť si niečo k dôchodku. O tom, ako je to u nás s výškou starobných dôchodkov a nakoľko si za ne môžu naši penzisti „vyskakovať“, musí pritom minister Richter už len z titulu svojej funkcie vedieť najlepšie aj sám.
A tak sa nám tu na jeho myšlienkovej diaľnici zráža hneď niekoľko pomyselných áut. Medzi hlavné dôvody, pre ktoré si dôchodcovia nechcú na penzii len tak, bez práce „užívať“, patrí to, že užívať si nemajú čo. Zbaviť ich šance privyrobiť si aspoň na zle platených a neveľmi atraktívnych miestach znamená nielen „kategorizovať ľudí podľa veku“, ale aj „trestať niekoho za to, že je chudobný“.
Navyše ak o nich majú rozhodovať zamestnávatelia a nie oni sami, potom v sociálnom systéme vznikne naozaj zvláštny „poriadok“. Čo sa stane určite, bude to, že mnohí zamestnávatelia sa budú pokúšať nahrádzať „drahých“ dôchodcov ešte lacnejšími začiatočníkmi. Na džoboch, o ktoré už v prvom rade ani nie je bohvieaký záujem… Zdá sa vám to trochu chaotické? No veď práve.