Pokiaľ bude strednou Európou tiecť Dunaj a spodné vody si neotrávime splaškami a chemikáliami, tak ide o nevyčerpateľné zásoby pitnej vody.
Preto by sme si mali položiť zásadnú otázku, čo považujeme za prioritu v súvislosti s ďalšími plánmi na využívanie viacerých lokalít od Bratislavy až po Gabčíkovo. Naozaj sa musia stavať nové ulice v tesnej blízkosti studní, ktoré zásobujú vodou celé obce? Či nekontrolovateľne používať v záhradách a na poliach dusičnany a iné umelé hnojivá? O priesakoch zo žúmp, o divokých skládkach či kontaminácii z výrobných prevádzok ani nehovoriac.
Pokiaľ sa to netýka najvyšších stupňov ochrany vodných zdrojov, nik nechce vytvárať neprístupné rezervácie. Rozumná komunita dokáže bez problémov žiť i s pitnou vodou pod nohami. Lenže ako poznáme ľudí, treba im k tomu dopomôcť, aj legislatívne.
Nech sa stavia, žije i pracuje aj na dosiaľ neporušených pozemkoch, ale za takpovediac sprísneného režimu a následnej dôkladnej kontroly. Začať treba od schvaľovania územného plánu, s osobitným zreteľom na podzemné vody, cez dodržiavanie technologických postupov pri výstavbe až po určité pravidlá, keď sa už človek zabýva. Nech nik neuvažuje, že by mohol vybudovať čo len víkendový domček bez kanalizácie či žumpu načierno, aby ušetril na stočnom.