Kvapky v mori

So šetrením je to ťažké. Nie je problém povedať si, že začneme šetriť. Problém sa začína vo chvíli, keď je treba rozhodnúť sa, čoho konkrétneho sa ideme aspoň dočasne vzdať.

11.08.2013 22:00
debata

V tom okamihu sa všetky drobné a väčšie radosti života odrazu menia priam na otázky života a smrti.

Ak ide o domácnosť, v najhoršom prípade si to odtrpí niekoľko ľudí. Horšie je, keď si priority nedokážu stanoviť majitelia či manažéri súkromnej firmy. Poškodiť môžu v konečnom dôsledku desiatky či stovky zamestnancov. V prípade súkromných firiem však ešte stále aspoň hovoríme o „súkromných peniazoch“ (hoci aj to môže byť relatívne). Keď ide o štátne firmy, padá aj táto bariéra. Štátna firma môže takto poškodzovať nielen ľudí, ktorí v nej pracujú, a ich rodiny. Poškodzuje aj všetkých ostatných, ktorí sa na jej chode a na jej prípadných chybách nepodieľajú už ani náhodou. Akurát platia dane, z ktorých sa potom financujú rôzne záchranné balíky, oddlžovania a podobne.

Keď si štátne Železnice SR objednávajú na tri roky 36-tisíc kalendárov a 9-tisíc diárov celkovo za 120-tisíc eur, nezdá sa to byť ktovieako mohutná investícia. Najmä ak pritom tvrdia, že v drvivej väčšine budú tieto veci poskytnuté zamestnancom na každodenné používanie. Len malá časť z nich vraj bude slúžiť ako propagačné a upomienkové darčeky pre obchodných partnerov.

Nuž hej, čože je v globále 120-tisíc eur pre firmu, ktorá ešte pred dvoma rokmi vyrobila stratu 31 miliónov eur a rok predtým dokonca 101 miliónov eur – vďaka čomu sa dostala do ozdravného režimu? Kvapka v mori? A čože bolo pre takúto spoločnosť v globále, keď zo svojich vyše 14-tisíc zamestnancov musela vlani prepustiť 577 ľudí? Takmer nič. Koľkých z nich mohlo tých 120-tisíc eur aspoň na čas zachrániť? Piatich?

Veru, všetko sú to len také kvapky v mori. Nezostáva, než dúfať, že si aspoň niektorí šťastnejší kolegovia pri preberaní nových diárov či lesklých kalendárov spomenú na tých menej šťastných, ktorí padli za obeť ozdravovaniu Železníc SR. To, čo je pre obriu štátnu firmu iba globálnou kvapkou v mori, mohlo byť totiž pre každého z tých 577 prepustených sakramentsky dôležitou záležitosťou. Pre tých pomyselných piatich to mohla byť napríklad otázka živobytia.

Ak sú podobné úvahy demagogické (ako bude isto niekto pohotovo tvrdiť), potom vedzme, že určite nejde o väčšiu demagógiu, akou je tvrdenie, že pracovníci Železníc nemôžu ani len jeden rok vydržať bez kalendárov so železničnými motívmi. Alebo že by Železnice nebodaj stratili svojich obchodných partnerov, keby im nerozdávali diáre v koženke.

Nejde o žiadnu veľkú kauzu. Vlastne nejde vôbec o „kauzu“. Iba o to, aké ťažké je šetriť vo všeobecnosti, a aké ľahké je nešetriť až tak striktne, ak ide o cudzie peniaze. Naše peniaze. A ešte o to, že každé, aj to najväčšie a najhlbšie more sa skladá z jednotlivých kvapiek.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #železnice #peniaze #šetrenie #diáre