O nich a o nás

Multikulturalizmus je zvláštny pojem. Čím menej ľudí vie, čo vlastne znamená, tým je viac z nich náchylných uveriť politikom, ktorí tvrdia, že zlyhal, nevydaril sa, či dokonca, že je už v princípe nemožný. Lenže ako všetky vzťahy medzi ľuďmi aj v spolunažívaní rôznych kultúr sú v hre najmenej dve strany. Najmenej „oni“ a „my“. A ak niečo nefunguje alebo ak sa to nedarí uviesť do života, potom čosi nie je v poriadku nielen s „nimi“, ale ani s „nami“.

14.08.2013 22:00
debata (1)

Poriadkumilovní švajčiarski mešťania v tom majú jasno. Po tom, čo v júni sprísnili imigračné zákony (na základe referendového súhlasu približne 80 percent Švajčiarov), chystajú sa prisťahovaleckú politiku ešte tvorivo rozvíjať.

Niektoré mestá plánujú držať žiadateľov o azyl, ktorých je v celej alpskej krajine v súčasnosti asi 48-tisíc, mimo verejných miest. Ľuďom, ktorí často utekajú pred perzekúciou či vojnami a ich jediným cieľom je vrátiť sa aj s rodinami do normálneho života, zakážu zdržiavať sa napríklad na kúpaliskách, ihriskách a v knižniciach. Vraj preto, aby sa predišlo napätiu s miestnymi obyvateľmi.

Starosta Menzingenu zašiel ešte ďalej, keď vyhlásil, že žiadatelia o azyl by mali byť vykázaní z „citlivých miest“, napríklad z okolia škôl: „Tie sú určite takými miestami, pretože žiadatelia o azyl by sa tam mohli stretávať s našimi školákmi – s mladými dievčatami alebo mladými chlapcami.“ V Bremgartene budú mať pre istotu zakázaný aj kostol (asi aby sa tam náhodou nestretávali s „naším“ Bohom).

Ľudskoprávne organizácie a úrad OSN pre utečencov hovoria o rasizme, lenže to asi nebude tá najsprávnejšia odpoveď. Xenofóbia, teda strach z neznámeho, je širší pojem ako rasizmus. Najmä je však pružnejší. Mnohým politikom umožňuje na jednej strane si zapchávať nos pri zmienke o rasizme, na druhej strane hrať však na tú istú strunku u svojich voličov, iba v prijateľnejšom balení.

Britský labouristický poslanec Chris Bryant mal pripravený svoj príspevok k debate o prisťahovalectve, v ktorom sa okrem iného chcel obuť do hypermarketov, ktoré hľadajú lacné pracovné sily z východnej Európy na úkor britských zamestnancov. Nakoniec ho po kritike zmiernil, no podstata zostáva.

Bryant nekritizuje hypermarkety za to, že nedržia britské mzdy – čo by isto privítali aj gastarbeiteri z našich „východných“ končín, ale za to, že dávajú prednosť lacným gastarbeiterom… Na takto podaný príspevok k „problematike prisťahovalectva“ nebudú reagovať len voliči – kovaní labouristi, no aj tí, ktorých netrápia hypermarkety, ale Východoeurópania. Možno by bolo jednoduchšie, keby niektoré štáty jednoducho prestali prijímať azylantov alebo zahraničných pracovníkov en bloc. Ušetrili by si jalové debaty politikov a strach voličov. To by sa však potom dosť ťažko Európanom hlásalo kade-tade po svete, akí sme my tu na starom kontinente otvorení a humanistickí demokrati. A to by bolelo oveľa viac ako platy v hypermarketoch. Nebolo by to o „nich“, ale o nás.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #multikulturalizmus