Ešte pred pár dňami sa zásah proti režimu v Damasku javil ako nepravdepodobný. Všetci si uvedomovali, že začať pozemnú operáciu by bolo politicky neúnosné. Aj letecký útok sa javil ako zbytočné angažovanie sa. Lenže od podozrenia z chemického útoku neprešiel ani týždeň a z Francúzska a zo Spojených štátov zaznievajú hlasy, že útok proti Asadovmu režimu by bol namieste.
Je v záujme nás všetkých, aby na Blízkom východe zavládol mier. Už pri predstave, čo by nasledovalo, ak by sa masa utečencov dala do pohybu, musia politickí lídri prepadať panike. Nikto z nich však nevie, ako v tejto etnicky a nábožensky rôznorodej krajine skoncovať so sektárskym násilím. Tam kde zlyhávajú všetky ostatné riešenia, sa ako posledný prostriedok javí použitie sily. Lenže myslieť si, že intervencia je to najjednoduchšie riešenie, je poriadny omyl. Naopak, je to ten najhorší možný scenár, aký môže nastať.
Po skúsenostiach s Afganistanom a Irakom už vieme, že zvrhnúť nejaký diktátorský režim nie je pre západné veľmoci žiadny problém. Majú na to dostatočné kapacity. To však ani zďaleka neznamená, že v týchto krajinách sa im podarilo nastoliť aj mier a stabilitu.
Politickí jastrabi si z princípu želajú rozšírenie bojového poľa. Zodpovední politici by však ich apetít mali držať na uzde.