Nedobré sýrske istoty

Len zopár vecí sa zdá byť v sýrskej tragédii istých.

27.08.2013 22:00
debata

Zdá sa byť isté, že v Damasku boli naozaj použité chemické zbrane. Tiež to, že vlády Spojených štátov a niektorých iných západných krajín chcú zaútočiť. Do tretice je isté to, že ani jedno neveští nič dobré.

Po týždni už vlastne nikto nepopiera, že v Sýrii boli skutočne použité zakázané otravné látky. Nepopiera to už ani vládny režim prezidenta Bašára Asada ani jeho obhajcovia z Ruska a Iránu. Očité svedectvá nielen samotných Sýrčanov, ale aj organizácií typu Lekári bez hraníc už nebolo možné odmietnuť ako propagandu jednej zo strán obojstranne surového občianskeho konfliktu. Inšpektori OSN v týchto dňoch na mieste zbierajú nielen svedectvá, ale aj chemické vzorky a iný dôkazový materiál.

Bez ohľadu na to, či im vládne jednotky umožňujú prístup na všetky dotknuté miesta (na predmestiach Damasku sa stále bojuje) alebo či im umožňujú zhromažďovať naozaj všetko, čo potrebujú (údajne im na mieste nepovolili zbierať použitú muníciu), dá sa predpokladať, že ich záverečná správa nebude úplnou streľbou naslepo. Jedno sa však od nich očakávať nedá. Nepovedia, kto chemické zbrane použil. Asád bude naďalej tvrdiť, že chemický útok má na svedomí opozícia, tá bude ďalej tvrdiť, že to boli jednotky režimu.

Zdá sa, že v Spojených štátoch sú si toho vedomí. Podľa komentára Washington Post, reč šéfa diplomacie Johna Kerryho na včerajšom brífingu o Sýrii „nebola prejavom, ktorý poviete, keď premýšľate, či zaútočiť, alebo nie. Bola to reč, ktorú prednesiete, keď ste už rozhodnutí zaútočiť a vytvárate si argumenty, snažíte sa získať spojencov a vytvoriť plán akcie. Súdiac podľa Kerryho poznámok, je to iba otázka času.“

Západ hovorí, že v Sýrii sa treba vojensky angažovať, pretože politické riešenie je v nedohľadne. Zároveň sa ozývajú hlasy, podľa ktorých práve obmedzený vojenský zásah by mohol pomknúť znepriatelené strany k rokovaciemu stolu. No a niektorí snívajú aj o tom, že ak by vojenský úder prinútil Asáda začať robiť politické ústupky – a zároveň by nezničil základnú štruktúru štátnej moci v Sýrii – ďalším krokom by mohlo byť spojenectvo zmierenej vlády a opozície pri vyháňaní zahraničných islamistov, ktorí sa snažia vleklý konflikt využiť pre svoje vlastné ciele.

Bez ohľadu na to, čo si myslíme o realistickosti podobných úvah, je zrejmé, že „potrestanie Asáda“ obmedzenými raketovými či leteckými údermi za to, že použil chemické zbrane – čiže útok, o akom hovorí Kerry, žiaden zo spomenutých cieľov nepriblíži ani o piaď. Taký útok iba moralizátorsky oddelí „dobrých od zlých“ v štýle Busha juniora.

Ak má slúžiť iba ako alibi pre neschopnosť konkrétnych politikov prispieť k ukončeniu dva roky trvajúcej občianskej vojny, potom zlyhá hneď dvakrát. Prvýkrát tým, že túto ich neschopnosť iba podčiarkne. Druhýkrát tým, že môže priniesť eskaláciu konfliktu a ďalšie utrpenie.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba