Najmä ak sám minister hospodárstva priznáva, že „predaj zemného plynu domácnostiam je zregulovaný tak, že je stratový“.
Ak však štát odkúpi podiel v SPP, je veľmi pravdepodobné, že sa bude snažiť udržať ceny plynu pre slovenské domácnosti dlhodobo na čo najnižšej úrovni. Napokon to bola vždy jedna z priorít Roberta Fica.
Klasickú krížovú dotáciu, keď sa straty z predaja plynu kompenzovali časťou zisku z jeho prepravy, síce nepripúšťa ani európska legislatíva, lenže SPP je už rozdelený na dve časti, a tak štát môže peniaze získané z transportu použiť, ako uzná za vhodné. Napríklad aj na dotovanie domácností. Navyše ak sa vláde podarí dohodnúť výhodnú cenu plynu od Gazpromu, tak to bude mať aj ekonomické opodstatnenie.
Lamentovať nad tým, že rodinné striebro – SPP – sa nemalo nikdy privatizovať, je už dnes zbytočné. Samozrejme, zisky, ktoré za tie roky putovali do vrecka nemeckých a francúzskych vlastníkov, mohli ísť priamo do štátnej pokladnice. Lenže vieme, ako sa bačovalo v tomto podniku v období mečiarizmu…
Dostať sa do cieľa priamou cestou je niekedy nemožné, ide to len okľukou. Pozitívnou správou je, že tú okľuku sme zvládli relatívne rýchlo.